kajetáni

kajetáni, aj teatíni, Rád rehoľných klerikov, lat. Ordo Clericorum Regularium vulgo Theatinorum, CR — rímskokatolícky rád založený 1524 v Ríme Kajetánom z Thiene (podľa neho nazvaný) a Gianom Pietrom Carafom (neskorší pápež Pavol IV.), ktorý bol v tom čase biskupom v Chieti (lat. Theate, odtiaľ ďalší názov rádu). Regulu rádu vypracovanú podľa princípov reguly sv. Augustína schválil 1524 pápež Klement VII. Základ rádu tvoria kňazi riadiaci sa istými pravidlami (regulami), preto bývajú označovaní aj ako rehoľní (regulovaní) klerici. Na čele jednotlivých domov (kolégií) stojí prepošt, predstaveným rádu je generálny prepošt (so sídlom v Ríme). Rehoľným odevom je čierny talár s bielou tunikou, znakom vysoký červený kríž na striebornom trojvrší v zlatom poli.

Vznik rehole kajetánov súvisel (podobne ako rehole jezuitov, kapucínov alebo redemptoristov) s reformáciou, so snahou o vnútornú duchovnú reformu rímskokatolíckej cirkvi (cirkevná reforma, tzv. katolícka reforma) a s úsilím zachovať jednotu s pápežom a zreformovať morálku kléru i ľudu. Hlavným cieľom kajetánov bola výchova mládeže, predovšetkým mravných a vzdelaných kňazov, ktorí by (vychádzajúc z dokumentov tridentského koncilu) túto reformu viedli. Spočiatku pôsobili len na území Talianska, neskôr aj vo Francúzsku, v nemecky hovoriacich krajinách, napr. v Rakúsku (Viedeň, Salzburg), v Čechách (Praha) a v Poľsku. V súčasnosti sa venujú výchove detí a mládeže najmä v misiách, ako aj starostlivosti o hendikepovaných.

R. 1583 založila v Neapole Uršuľa Benincasová (Orsola Benincasa; *okolo 1547, †1618) pod názvom Kongregácia oblátok Nepoškvrnenej Panny ženskú vetvu kajetánov, ktorú pápež Urban VIII. 1633 pričlenil pod správu kajetánov (preto sú jej príslušníčky nazývané kajetánky či teatínky), od 1904 používajú oficiálny názov Teatínske sestry nepoškvrneného počatia Panny Márie (tal. Suore Teatine dell’Immacolata Concezione di Maria Vergine).