Kaifúsó

Kaifúsó, Piesne smútku — najstaršia japonská zbierka poézie napísaná po čínsky (kanši), zostavená 751. Obsahuje 120 básní, niektoré pochádzajú z 1. pol. 7. stor. z obdobia úmrtia princa Šótokua (Šótoku taiši; †622). Z hľadiska štýlu napodobňovali elegantnú ozdobnú poéziu tvorenú na dvoroch čínskych juž. dynastií Liang (502 – 557) a Čchen (557 – 589). Z hľadiska obsahu to boli väčšinou oslavné básne, ktoré vznikli počas banketov a vychádzok do okolia hlavného (sídelného) mesta. Väčšina básní však opisuje čínsku krajinu, len niektoré japonskú krajinu; za typicky japonský býva považovaný samotný názov zbierky. Smútok a nostalgia sú prítomné v úvode zbierky, v ktorej sa pripomína obdobie rozkvetu počas vlády cisára Tendžiho (662 – 671). Pre napodobňovanie čínskej poézie bola zbierka často zatracovaná.