Káhirská dohoda

Káhirská dohoda — tajný dohovor o postavení Organizácie pre oslobodenie Palestíny (OOP) v Libanone uzavretý v Káhire 3. 11. 1969 predsedom Výkonného výboru OOP J. Arafátom a hlavným veliteľom libanonskej armády Emilom al-Bustáním (*1909, †2002) zastupujúcim libanonského prezidenta Charla Heloua (Charles Helou, arab. Hulw, *1913, †2001). Predchádzal jej konflikt medzi libanonskou armádou a OOP (október 1969) sprevádzaný ozbrojenými zrážkami v juž. Libanone a vo viacerých libanonských mestách (Tripolis, Bejrút, Sajdá). Rokovania urýchlila aj hrozba sýrskej intervencie na podporu palestínskych ozbrojencov, ako aj ich podpora zo strany libanonských moslimov usilujúcich sa o oslabenie maronitskej dominancie v štáte (→ maroniti). Káhirskou dohodou získali Palestínčania autonómiu v oblasti civilných a vojenských záležitostí v šestnástich palestínskych utečeneckých táboroch na území Libanonu a OOP právo slobodne operovať v juhových. Libanone, ktorý dostala skoro úplne pod svoju kontrolu (vznikol tam akýsi štát v štáte), a využívať oblasť ako základňu na útoky proti Izraelu, čo sa ešte zvýraznilo po Čiernom septembri (1970) a vyhnaní OOP z Jordánska, ďalej prístup k sýrskym hraniciam a k zásobovaniu po tzv. Arafátovej ceste, ktorá viedla z juž. Libanonu do Sýrie. S cieľom obnoviť suverenitu nad celým libanonským územím bola Káhirská dohoda libanonským parlamentom 21. 5. 1987 zrušená.