káhin

káhin [arab.] — v predislamskej Arábii hlavný predstaviteľ kultu, resp. duchovný vodca kmeňa. V mene kmeňa prinášal obety božstvu, bol strážcom svätyne (príp. veštcom, ktorý vykladal vôľu božstva alebo predpovedal budúcnosť), znalcom nadprirodzených skutočností (’arráf), hovorcom kmeňa (chatíb), liečiteľom (tabíb), básnikom (šá’ir) a rozhodcom sporov (hakam). V jeho rukách často spočíval osud kmeňa počas vojen, ale aj v čase mieru. Veštecké a prorocké úlohy káhina sú známe najmä z arabského folklóru. S nástupom a šírením islamu jeho kmeňová funkcia zanikla.