kahan

Text hesla

kahan, aj kahanec — jednoduché prenosné svietidlo s otvoreným (nekrytým) plameňom. Kahany sa používali už v prehistorickom období (v neolite; zhotovovali sa úpravou kameňov vhodných tvarov a spaľovali živočíšny tuk), bežne sa používali v staroveku (Egypt, Grécko, Rím). Najjednoduchšie kahany boli nízke rozložité nádobky naplnené olejom alebo tukom, v ktorých bol ponorený knôt, dokonalejšie kahany mali uzavretú nádobku s osobitnými otvormi na napĺňanie a na knôt a držadlo, prípadne hák na zavesenie; najčastejšie sa zhotovovali z keramiky, zriedkavejšie z bronzu a mramoru, často boli bohato zdobené.

Na Slovensku sa kahan vo vidieckom prostredí zachoval v podobe hlinenej alebo kovovej mištičky so zobáčikom vybavenej držadlom alebo hákom, v ktorej sa spaľoval rozličný domáci tuk a olej. Svietenie kahanom sa udržalo na vidieku až do rozšírenia petrolejovej lampy, pretrváva však aj v súčasnosti (náladové osvetlenie, ezoterické účely). Banský (banícky) kahan sa začal používať najmä po začatí hlbinného dobývania (na Slovensku v 13. – 15. stor.) a v klasickom vyhotovení sa udržal až do prelomu 19. a 20. stor., keď bol nahradený novším druhom svietidla karbidovou lampou. Spočiatku spaľoval loj, neskôr olej (najmä repkový) a mal hák na zavesenie na výdrevu. Používal sa v baniach bez výskytu výbušných plynov. Termínom kahan sa aj v súčasnosti hovorovo označujú prenosné banské svietidlá. Laboratórny kahan sa používa v chemických laboratóriách najmä na zahrievanie, ale aj na orientačné plameňové skúšky (v analytickej chémii), ako aj v mikrobiologických laboratóriách na jednoduchú sterilizáciu očkovacích ihiel. Rozoznávajú sa liehové (sklené alebo kovové) a plynové (najčastejšie Bunsenove alebo Tecluove) kahany.

Text hesla

kahan, aj kahanec — jednoduché prenosné svietidlo s otvoreným (nekrytým) plameňom. Kahany sa používali už v prehistorickom období (v neolite; zhotovovali sa úpravou kameňov vhodných tvarov a spaľovali živočíšny tuk), bežne sa používali v staroveku (Egypt, Grécko, Rím). Najjednoduchšie kahany boli nízke rozložité nádobky naplnené olejom alebo tukom, v ktorých bol ponorený knôt, dokonalejšie kahany mali uzavretú nádobku s osobitnými otvormi na napĺňanie a na knôt a držadlo, prípadne hák na zavesenie; najčastejšie sa zhotovovali z keramiky, zriedkavejšie z bronzu a mramoru, často boli bohato zdobené.

Na Slovensku sa kahan vo vidieckom prostredí zachoval v podobe hlinenej alebo kovovej mištičky so zobáčikom vybavenej držadlom alebo hákom, v ktorej sa spaľoval rozličný domáci tuk a olej. Svietenie kahanom sa udržalo na vidieku až do rozšírenia petrolejovej lampy, pretrváva však aj v súčasnosti (náladové osvetlenie, ezoterické účely). Banský (banícky) kahan sa začal používať najmä po začatí hlbinného dobývania (na Slovensku v 13. – 15. stor.) a v klasickom vyhotovení sa udržal až do prelomu 19. a 20. stor., keď bol nahradený novším druhom svietidla karbidovou lampou. Spočiatku spaľoval loj, neskôr olej (najmä repkový) a mal hák na zavesenie na výdrevu. Používal sa v baniach bez výskytu výbušných plynov. Termínom kahan sa aj v súčasnosti hovorovo označujú prenosné banské svietidlá. Laboratórny kahan sa používa v chemických laboratóriách najmä na zahrievanie, ale aj na orientačné plameňové skúšky (v analytickej chémii), ako aj v mikrobiologických laboratóriách na jednoduchú sterilizáciu očkovacích ihiel. Rozoznávajú sa liehové (sklené alebo kovové) a plynové (najčastejšie Bunsenove alebo Tecluove) kahany.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kahan [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-06]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kahan