káfir

káfir [arab.] — v islame pôvodne označenie obyvateľa Mekky, ktorý odmietol prijať islam, neskôr nemoslima, t. j. neveriaceho (v Alaha), pohana. Podľa islamskej vierouky budú všetci neveriaci potrestaní, dodnes však nie je vyjasnené, či aj kresťania a židia (ahl al-kitáb). Na označenie nemoslima (inoverca, najmä kresťana) sa v niektorých islamských krajinách používa aj slovo džaur, resp. ďaur, ktoré je tureckéhé pôvodu (tur. gâvur; z arab. káfir) a má hanlivý význam.