Kaďuveovia

Kaďuveovia, aj Kadiwéuovia, Caduvéovia, Caduvíovia, vlastným menom Ejiwajigi — juhoamerický indiánsky kmeň v juhozáp. Brazílii. Prvé zmienky o Kaďuveoch pochádzajú z 15. stor., keď ovládali rozľahlé oblasti v povodí rieky Paraguaj, v Pantanale a v pohorí Serra Bodoquena (podľa niektorých bádateľov sú poslednou prežívajúcou skupinou kmeňa Mbayáov žijúcich v sev. a severozáp. Paraguaji a juhozáp. Brazílii, od ktorých sa odtrhli v polovici 19. stor.). Bojový kmeň, boli známi predovšetkým ako skvelí jazdci a obávaní bojovníci zotročujúci iné kmene. Tradícia tolerovať v rodine len jedno dieťa, ktoré vládze matka nosiť dovtedy, kým nie je natoľko samostatné, že sa v prípade vojny dokáže pralesom prebiť samo, a až potom sa môže narodiť ďalšie, takmer viedla k ich zániku. R. 1791 uzatvorili mierovú zmluvu s Portugalčanmi a 1865 – 70 pomohli Brazílii, Argentíne a Uruguaju vyhrať vojnu proti Paraguaju. V minulosti sa zaoberali najmä chovom koní, z remesiel najmä hrnčiarstvom (maľovaná keramika), tkáčstvom a kováčstvom, ktoré prevzali od Španielov, preslávené boli aj ich maľby na tele. V súčasnosti sa zaoberajú lovom, rybolovom a poľnohospodárstvom (pestovanie kukurice a manioku), žijú prevažne v rezervácii Terra Indígena Kadiwéu (založená 1903) v štáte Mato Grosso do Sul; asi 1,7 tis. príslušníkov (2010). Jazyk Kaďuveov (kadiwéu) patrí do jazykovej rodiny guaycurú.