Kádner, Otakar

Kádner, Otakar, 11. 5. 1870 Úhonice, okres Praha-západ – 6. 5. 1936 Poděbrady, okres Nymburk — český pedagóg. Od 1907 pôsobil na Karlovej univerzite v Prahe, kde od 1921 viedol Školu vysokých studií pedagogických, v ktorej sa ako v prvej v Československej republike začala vyučovať pedagogika; 1919 profesor. R. 1919 – 22 riaditeľ Československého pedagogického ústavu J. A. Komenského, od 1929 prvý dekan súkromnej pedagogickej fakulty a 1931 – 36 riaditeľ Štátnej pedagogickej akadémie v Prahe. Významne prispel k rozvoju českej pedagogickej vedy, ktorej vývoj považoval za súčasť rozvoja národnej kultúry v spojitosti s filozofickým myslením v duchu pozitivizmu. V rámci systematickej pedagogiky spracoval klasifikáciu pedagogických vied a vied súvisiacich s pedagogikou, zaoberal sa aj pedagogickým výskumom v zahraničí (bol polyglot, čítal a písal v desiatich jazykoch) i pedagogickou psychológiou (O typech představivosti dětské a jejich významu pedagogickém, 1907; Příspěvky k pedagogice experimentální I – III, 1909 – 12), dejinami pedagogiky (Dějiny pedagogiky, 3 zväzky, 1909 – 23; Základy obecné pedagogiky, 3 zväzky, 1925 – 26), teóriou výchovy a vyučovania (Škola v lese, 1908; Rodina a škola, 1917; Náboženství a škola, 1918) a vzdelávaním pedagógov. Hlavný redaktor časopisu Pedagogické rozhledy (1919 – 32) a zároveň spoluredaktor Veškerých spisů J. A. Komenského (do 1923), redaktor edícií Škola vševědná (od 1925 hlavný redaktor), Knihovny pedagogických klasiků (od 1923) a 10 zväzkovej Československej vlastivědy (1931), v ktorej spracoval rozsiahlu štúdiu o školstve v Československej republike.