Kadlečík, Ivan

Kadlečík, Ivan, 8. 4. 1938 Modra, okres Pezinok – 15. 7. 2014 Pukanec — slovenský spisovateľ a literárny kritik. Pochádza z rodiny evanjelického kňaza, 1956 – 61 študoval slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, 1963 – 68 pôsobil ako redaktor denníka Pravda v Košiciach, zároveň 1966 – 67 spoluzakladateľ literárneho časopisu Krok v Košiciach, 1968 – 71 šéfredaktor kultúrneho časopisu Matičné čítanie a odborný pracovník Biografického ústavu Matice slovenskej v Martine, po nástupe normalizácie bol prepustený zo zamestnania, vylúčený zo Zväzu slovenských spisovateľov a mal zákaz publikovať, 1971 – 76 nezamestnaný, 1976 – 77 pracovník Slovenského národného múzea v Martine, 1977 – 90 kníhkupec v Pukanci, 1990 – 2003 vedecký pracovník Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave, žije v Pukanci. Jeho prvá kniha literárnych kritík a esejí zo 60. rokov 20. stor. Z rečí v nížinách vyšla až 1993. Počas zákazu publikovania pripravil na vydanie práce J. M. Hurbana Slovensko a jeho život literárny a Životopisy a články (1972 – 73) i biografickú knihu Štefan Marko Daxner (pod cudzím menom E. Hleba) a v edícii L. Vaculíka Petlice vydal v podobe samizdatových strojopisných rozmnoženín literárnokritické úvahy o slovenských, českých a svetových autoroch Reči z nížiny (1973) a Tváre a oslovenia (1974, knižne 1990) i eseje o normalizácii Rapsódie a miniatúry (1981, knižne Kolín nad Rýnom, 1988, Brno, 1992). Esejistické knihy Dvanásť (1989), Vlastný horo(r)skop (1991), Lunenie (1993), Hlavolamy (1995, Cena D. Tatarku), Vlani ako dnes (1997), Taroky (1997), Chronoskop (2006) a Škoda knižke nerozpredanej ležať (2009), korešpondencia a denníky Epištoly (1992), epištoly Lístoky (1999), reflexie o hudbe J. S. Bacha Malé prelúdiá (2002) a kniha spomienok Žiť sa dá len autobiograficky (2004) obsahujú motívy viery, domova i vzťahu k prírode a filozofické reflexie o človeku, umení a spoločnosti. Autor básnickej zbierky Srdce sa volá ň (1994) a románu Spytovanie (Román) (2010, s Olegom Pastierom, *1952) koncipovaného z rozhovorov a korešpondencie. Nositeľ Radu Ľ. Štúra II. triedy (2003).