kadidelnica

kadidelnica — prenosná nádoba určená na spaľovanie kadidla (gumoživice olibanum, ako aj rozličných rastlinných drog, kúskov živicového dreva ap. alebo ich zmesí), z ktorého sa pri tlení uvoľňujú vonné látky. Kadidelnice sa používajú najmä pri náboženských obradoch, môžu však mať aj čisto úžitkovú funkciu (osvieženie a vyčistenie vzduchu, terapeutické využitie dymových výparov v aromaterapii). Sú rôznej veľkosti (od malých objektov určených na stôl po monumentálne kadidelnice), ako aj tvaru, môžu byť vyrobené z rozličných materiálov (najčastejšie z kovu, v Číne a Japonsku aj z keramiky a porcelánu).

V Európe vznikol typ kadidelnice (latinsky turibulum, aj incensarium, thymiamaterium) v tvare misky pevne umiestnenej na malých nožičkách alebo na jednej väčšej nohe (podstave). Vnútri misky je zvyčajne malý rošt s drevným uhlím, ktorý umožňuje lepšie spaľovanie vonných látok. Miska je pripevnená k držadlu retiazkou, za ktorú môže byť kadidelnica zavesená v priestore alebo ho môže v ruke držať osoba, ktorá kyvadlovým pohybom šíri z kadidla dym. Najstaršie kadidelnice sú doložené z obdobia okolo 700 pred n. l. v antickom Grécku a v Rímskej ríši, kde sa používali najmä pri náboženských rituáloch a pri pohreboch (spaľovali sa v nich vonné obete bohom). Vyrábali sa z drahých kovov (zo zlata a striebra, nezachovali sa, známe sú z vyobrazení), s bohatým dekorom a často slúžili ako votívne dary v chrámoch. V antike sa kadidelnice používali aj v lekárstve na osvieženie vzduchu a inhalovanie výparov, uplatnili sa aj pri rôznych slávnostiach a cisárskych procesiách. Kadidelnice zo zlata boli súčasťou výbavy jeruzalemského Chrámu (Šalamúnovho Chrámu).

Kresťania začali kadidelnice používať pravdepodobne začiatkom 4. stor. pri pohreboch a pri slávení liturgie (vydymovanie osôb, predmetov a chrámových interiérov). Najstaršie kresťanské kadidelnice mali cylindrický tvar s troma nožičkami a boli zavesené na retiazkach alebo mali polguľový tvar s nohou v spodnej časti a s perforovaným polguľovým vekom. Tvar kadidelníc používaných v kresťanskej liturgii sa ustálil v období stredoveku. Bežne sa odlievali z bronzu alebo z mosadze a často sa postriebrovali alebo pozlacovali, na výnimočné príležitosti sa zhotovovali zo striebra alebo zo zlata a dovnútra sa vkladala vložka z obyčajného kovu. Pri ich zdobení sa uplatňovali rôzne umelecko-remeselné techniky, najmä tepanie a cizelovanie. Najčastejším typom bola kadidelnica skladajúca sa zo spodnej polguľovitej alebo viacbokej nádoby umiestnenej na nízkej nohe (podstave), v hornej časti s očkami na pripevnenie retiazok, a z posuvného perforovaného vrchnáka (striešky). Od 11. stor. kadidelnice preberali formy súdobej architektúry, častým bol typ kadidelnice, ktorý symbolizoval Nebeský Jeruzalem (alebo Šalamúnov Chrám). V 14. stor. pripomínala kadidelnica kostolnú vežu s fiálami a oporným systémom, v 15. stor. sa v jej dekore uplatnili flamboyantné kružby. V období renesancie a stredoveku sa kadidelnice používali aj počas morových epidémií na čistenie vzduchu. Súčasťou výzdoby renesančných kadidelníc bývali aj drobné ľudské postavy alebo figúrky zvierat.

V Číne sa kadidelnice začali používať pri taoistických náboženských rituáloch pravdepodobne v období vlády dynastie Východný Čou (770 – 221 pred n. l.), keď sa stali jedným z klasických typov čínskych bronzov, pričom sa vyvinulo niekoľko typov. Základným typom boli kadidelnice v tvare jednoduchej misky alebo obdĺžnikovej nádoby so štyrmi valcovitými nohami a bez vrchnáka. K najpopulárnejším patrili kadidelnice, ktorých perforované veko má tvar čínskej posvätnej mýtickej hory Kunlun (alebo mýtickej hory Penglai), v období dynastie Ming (1368 – 1644) boli časté aj kadidelnice v tvare zvierat alebo vtákov (dym vychádzal zvyčajne z ich úst) zdobené emailom. V Japonsku sa kadidelnice (kóro) využívajú pri čajovom obrade. Najčastejšie sa vyrábajú z porcelánu alebo z keramiky, výnimočne z kovu s emailovou výzdobou. Majú oválny tvar s troma malými nožičkami v spodnej časti.

V Strednej Amerike vyrábali kadidelnice z keramiky Mayovia. Používali ich pri náboženských rituáloch, mali bohatú výzdobu a často zobrazovali posvätného jaguára.