Kadi Burhaneddin

Kadi Burhaneddin, aj Kádí Burhanuddín Sivasí, tur. Kadı Burhaneddin, vlastným menom Ahmed Burhanuddín, 1344 Kayseri, Turecko – 1398 Sivas, Turecko — azerbajdžanský a turecký básnik a učenec, sultán anatólskeho kniežatstva (beğlik) Eretna. Arabčinu, perzštinu, logiku a filozofiu študoval u otca, ktorý bol sudcom (arab. kádi) v Kayseri, astronómiu a lekárstvo v Egypte, kam s otcom odišiel 1358; 1364 spolu vykonali púť do Mekky. Po otcovej smrti sa 1364 vrátil do Kayseri a stal sa kádim (odvtedy používal pred menom tento titul), 1381 uzurpoval trón a vyhlásil sa za sultána Eretny (dovtedy tam vládol rod Eretnovcov), sídlil v Sivase. Počas svojej vlády čelil rôznym intrigám, bojoval proti mamlúkom a Osmanom, ktorých 1392 porazil. Pri trestnej výprave proti miestodržiteľovi Kayseri ho Osmani zajali a popravili.

Mecenáš umenia a priekopník azerbajdžanskej literatúry. Svoje básne písal v azerbajdžanskom dialekte, ktorý sa usiloval prispôsobiť arabskej metrike (aruz). Jeho verše sú emotívne, do ich mystického tónu však prenikli aj obrazy zo všedného života. V niektorých sa odráža autorova drsná a výbušná povaha. Významné sú aj jeho staroturecké štvorveršia (tur. tuyuğ, azerbajdžansky tuyuq) so sylabickou prízvučnou metrikou, ako aj dva po arabsky napísané islamské vieroučné spisy Elixír šťastia (Iksuru’s-Saádát) a Tajomstvá modlitby (Tercihu’l-Tavzih). Jeho poézia zoradená do Dívánu (originál je v Britskom múzeu v Londýne, v tlačenej podobe vyšiel 1944) obsahuje 1 500 gazelov, 119 tuyugov a 20 rubáí.