kadaríja

kadaríja [arab.] — klasická islamská teologická škola založená okolo 690. Odmietala absolútnu predurčenosť a verila v ľudskú moc a slobodnú vôľu (kadr, odtiaľ názov). Podľa spisu Posolstvo (Risála) od súfijského duchovného Hasana al-Basrího (*okolo 642, †okolo 728) je dôležitá slobodná vôľa jednotlivca. Boh tvorí iba dobro, preto zlo môže pochádzať jedine od satana alebo od človeka, ktorý si vyberá medzi dobrom a zlom. Človek je preto sám zodpovedný za svoje skutky a ich dôsledky, i keď Boh vopred vie, aká bude jeho voľba. Podľa tejto náuky je Boh zbavený zodpovednosti za zlo vo svete, čo však iné islamské smery odmietajú. K ďalším predstaviteľom kadaríje patria Gajlán ad-Dimaškí (†okolo 742) a Ma’bad al-Džuhaní (†okolo 699/700 alebo 703/704).

Kadaríja býva považovaná za predchodkyňu mu’tazily. Protichodný názor zastával smer džabríja, ktorý zdôrazňoval prísnu predurčenosť a podľa ktorého je akékoľvek konanie človeku vnútené Bohom (arab. džabr = donútenie). Jeho hlavným predstaviteľom bol Džahm Ibn Safwán (†745), ktorého prívrženci (džahmiti) sa neskôr priklonili k učeniu ašaríje. Z polemík kadaríje a džabríje sa neskôr vyvinul spor medzi mu’tazilou a ašaríjou.