Kadár, Ján

Text hesla

Kadár, Ján, 1. 4. 1918 Budapešť – 1. 6. 1979 Los Angeles, Kalifornia — slovenský filmový režisér a scenárista. Štúdium práva na Karlovej univerzite v Prahe neukončil, 1938 – 39 navštevoval filmový kurz K. Plicku v Škole umeleckých remesiel (dnes Škola úžitkového výtvarníctva J. Vydru) v Bratislave. Počas 2. svetovej vojny bol pre svoj židovský pôvod prenasledovaný a nasadený na nútené práce v Maďarsku. R. 1945 – 46 spočiatku pracoval ako asistent produkcie a neskôr režisér dokumentárnych filmov v Bratislave (Na troskách vyrastá život, 1945), 1947 – 52 ako scenárista a asistent réžie vo filmovom štúdiu v Prahe. Zakladateľská osobnosť modernej slovenskej a spolutvorca československej povojnovej kinematografie. Režijne debutoval veselohrou z továrenského prostredia Katka (1949). V 50. rokoch 20. stor. začal spolupracovať s českým režisérom E. Klosom, s ktorým dlhé obdobie (1952 – 69) tvorili neoddeliteľnú autorskú dvojicu. Ich filmy vyznačujúce sa spoločenskou angažovanosťou a hlbokým humanistickým posolstvom často zachytávajú jednotlivca v hraničných životných situáciách. Výraznú líniu v ich tvorbe predstavujú komédie (na viacerých z nich spolupracovali s dramatikom V. Blažkom). Nakrútili spolu osem dlhometrážnych hraných filmov, napr. Únos (1952), hudobnú veselohru Hudba z Marsu (1955), satirickú komédiu Tři přání (1958), vojnovú drámu Smrt si říká Engelchen (1963, podľa románu L. Mňačka; Zlatá medaila na 3. medzinárodnom filmovom festivale v Moskve) analyzujúcu charaktery ľudí v dramatických životných okamihoch a psychologickú drámu Obžalovaný (1964, podľa literárnej predlohy Lenky Haškovej, *1923, †2016; Veľká cena na 14. medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch) odhaľujúcu lživosť pomerov v socialistickej spoločnosti. Ich spolupráca vyvrcholila tragikomédiou z obdobia vojnovej Slovenskej republiky Obchod na korze (1965, podľa literárnej predlohy Ladislava Grosmana, *1921, †1981; 1966 získal, ako prvý československý film Oscara v kategórii najlepší cudzojazyčný film, herci I. Kamińská a J. Kroner získali za svoje postavy viacero významných hereckých ocenení) o bezmocnosti obyčajného človeka, ktorý sa dá vtiahnuť do praktík totalitného systému. Ich posledným spoločným dielom bol film z prostredia dunajských rybárov Touha zvaná Anada (1969, podľa literárnej predlohy L. Zilahyho), v ktorom na pozadí príbehu fascinácie osudovou ženou riešia otázku viny a trestu. Kadár žil od 1968 v emigrácii v USA, 1968 – 75 pôsobil ako televízny a filmový režisér v New Yorku a 1975 – 79 v Los Angeles, kde zároveň prednášal v Americkom filmovom inštitúte. Režisér filmov Anjel Levine (Angel Levine, 1970, podľa literárnej predlohy B. Malamuda) o tom, či môže židovského krajčíra zachrániť černošský anjel, Čo mi otec naklamal (Lies My Father Told Me, 1975; Zlatý glóbus za najlepší cudzojazyčný film, 1976) o dozrievaní detí v imigrantskej štvrti v Toronte na začiatku 20. stor., televíznych filmov Modrý hotel (The Blue Hotel, 1974), Odvrátená strana pekla (The Other Side of Hell, 1978) a i. Do svojho posledného filmu Cesta slobody (Freedom Road, 1979, podľa literárnej predlohy H. Fasta) obsadil do hlavnej úlohy boxera M. Aliho. R. 2008 vyšla monografia V. Maceka Ján Kadár (2011 aj anglicky).

Zverejnené v marci 2017.

Kadár, Ján [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2025-04-18 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kadar-jan