Kačalov, Vasilij Ivanovič

Text hesla

Kačalov, Vasilij Ivanovič, vlastným menom V. I. Šverubovič, 11. 2. 1875 Vilnius – 30. 9. 1948 Moskva — ruský divadelný herec. Počas štúdia práva (od 1893) v Petrohrade pôsobil v ochotníckom divadelnom krúžku. R. 1896 – 97 člen Divadla A. S. Suvorina v Petrohrade, 1897 – 1900 divadiel v Kazani a Saratove, od 1900 člen moskovského divadla MCHT (neskôr MCHAT, dnes znova MCHT), kde spolupracoval s režisérmi K. S. Stanislavským a V. I. Nemirovičom-Dančenkom; vo svojom herectve uplatnil metódu K. S. Stanislavského. Jedna z najvýraznejších ruských hereckých osobností 1. pol. 20. stor. Celkove stvárnil 55 veľkých divadelných postáv, zameriaval sa najmä na ruskú drámu 19. a 20. stor. (hry A. P. Čechova, M. Gorkého, A. S. Gribojedova, A. N. Ostrovského a A. S. Puškina). R. 1911 vytvoril ústrednú postavu Hamleta v jednej z najslávnejších režijných koncepcií v divadelnej histórii 20. stor. (réžia K. S. Stanislavskij a E. G. Craig, ktorý bol aj tvorcom scénografických a kostýmových návrhov a autorom výtvarného konceptu celého diela). Preslávil sa v úlohách Tuzenbacha (A. P. Čechov: Tri sestry, 1902), Baróna (M. Gorkij: Na dne, 1902), Ivanova (A. P. Čechov: Ivanov, 1904), Peťu Trofimova (A. P. Čechov: Višňový sad, 1904), Protasova (M. Gorkij: Deti slnka, 1905), Čackého (A. S. Gribojedov: Útrapy z rozumu, 1906), Pimena (A. S. Puškin: Boris Godunov, 1907), Glumova (A. N. Ostrovskij: Aj múdry schybí, 1910), Ivana Karamazova (F. M. Dostojevskij: Bratia Karamazovovci, 1910), Viktora Karenina (L. N. Tolstoj: Živá mŕtvola, 1911), Dona Juana (A. S. Puškin: Kamenný hosť, 1915) a i. R. 1919 – 22 absolvoval so skupinou hercov z MCHAT-u zahraničné turné po Európe a USA. Po návrate do ZSSR hral o. i. Cára Fiodora (A. K. Tolstoj: Cár Fiodor Ioannovič), Gajeva (A. P. Čechov: Višňový sad), Dr. Stockmanna (H. Ibsen: Nepriateľ ľudu), Veršinina (A. P. Čechov: Tri sestry) a Čackého (1938). Vynikajúci recitátor prózy a poézie (napr. rozprávač zastupujúci autora v dramatizácii románu Vzkriesenie L. N. Tolstého, 1930).

Text hesla

Kačalov, Vasilij Ivanovič, vlastným menom V. I. Šverubovič, 11. 2. 1875 Vilnius – 30. 9. 1948 Moskva — ruský divadelný herec. Počas štúdia práva (od 1893) v Petrohrade pôsobil v ochotníckom divadelnom krúžku. R. 1896 – 97 člen Divadla A. S. Suvorina v Petrohrade, 1897 – 1900 divadiel v Kazani a Saratove, od 1900 člen moskovského divadla MCHT (neskôr MCHAT, dnes znova MCHT), kde spolupracoval s režisérmi K. S. Stanislavským a V. I. Nemirovičom-Dančenkom; vo svojom herectve uplatnil metódu K. S. Stanislavského. Jedna z najvýraznejších ruských hereckých osobností 1. pol. 20. stor. Celkove stvárnil 55 veľkých divadelných postáv, zameriaval sa najmä na ruskú drámu 19. a 20. stor. (hry A. P. Čechova, M. Gorkého, A. S. Gribojedova, A. N. Ostrovského a A. S. Puškina). R. 1911 vytvoril ústrednú postavu Hamleta v jednej z najslávnejších režijných koncepcií v divadelnej histórii 20. stor. (réžia K. S. Stanislavskij a E. G. Craig, ktorý bol aj tvorcom scénografických a kostýmových návrhov a autorom výtvarného konceptu celého diela). Preslávil sa v úlohách Tuzenbacha (A. P. Čechov: Tri sestry, 1902), Baróna (M. Gorkij: Na dne, 1902), Ivanova (A. P. Čechov: Ivanov, 1904), Peťu Trofimova (A. P. Čechov: Višňový sad, 1904), Protasova (M. Gorkij: Deti slnka, 1905), Čackého (A. S. Gribojedov: Útrapy z rozumu, 1906), Pimena (A. S. Puškin: Boris Godunov, 1907), Glumova (A. N. Ostrovskij: Aj múdry schybí, 1910), Ivana Karamazova (F. M. Dostojevskij: Bratia Karamazovovci, 1910), Viktora Karenina (L. N. Tolstoj: Živá mŕtvola, 1911), Dona Juana (A. S. Puškin: Kamenný hosť, 1915) a i. R. 1919 – 22 absolvoval so skupinou hercov z MCHAT-u zahraničné turné po Európe a USA. Po návrate do ZSSR hral o. i. Cára Fiodora (A. K. Tolstoj: Cár Fiodor Ioannovič), Gajeva (A. P. Čechov: Višňový sad), Dr. Stockmanna (H. Ibsen: Nepriateľ ľudu), Veršinina (A. P. Čechov: Tri sestry) a Čackého (1938). Vynikajúci recitátor prózy a poézie (napr. rozprávač zastupujúci autora v dramatizácii románu Vzkriesenie L. N. Tolstého, 1930).

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kačalov, Vasilij Ivanovič [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-10-21]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kacalov-vasilij-ivanovic