Kabeirovia

Text hesla

Kabeirovia, grécky Kabeiroi — v gréckej mytológii nižší ochranní bohovia uctievaní ako ochrancovia plavby na mori. Patrili k démonom, medzi ktorými však mali výnimočné postavenie (tzv. veľkí bohovia, gr. megaloi theoi). Pôvod Kabeirov je neistý, podľa jednej z verzií bol ich otcom Kasmilos (aj Kadmilos či Kamillos), syn Héfaista a nymfy Kabeiró, podľa inej verzie boli ich rodičmi Kasmilos a Kabeiró. Vzhľad a presný počet Kabeirov nie je známy, vystupovali napr. ako dvojica (starec a mladík, alebo boli stotožňovaní so súrodeneckou dvojicou Dioskúrov), trojica či štvorica (traja muži a dievča), neskôr so skupinami ochranných božstiev Kurétov a Korybantov. Ich kult, ktorý Gréci prevzali pravdepodobne od fenických moreplavcov, sa obmedzoval na určité teritóriá. V archaickom období bol rozšírený v pevninskej Boiótii (tam neskôr splynul s kultom Demetry a Kóry; v háji neďaleko Téb bola uctievaná Démétér Kabeiraia), najmä však na ostrovoch Samothraké (dnes Samothraki) a Lémnos (dnes Limnos), kde sa v tamojších svätyniach (Kabeirion) na počesť Kabeirov konali najmä v helenistickom a rímskom období slávnosti (pravdepodobne išlo o mystériá umožňujúce zasvätencom obracať sa na Kabeirov s prosbou o pomoc). V antických prameňoch sú o nich zmienky u Hérodota, Strabóna, Pausania a Accia (tragédia Filoktétés, Philocteta).

Text hesla

Kabeirovia, grécky Kabeiroi — v gréckej mytológii nižší ochranní bohovia uctievaní ako ochrancovia plavby na mori. Patrili k démonom, medzi ktorými však mali výnimočné postavenie (tzv. veľkí bohovia, gr. megaloi theoi). Pôvod Kabeirov je neistý, podľa jednej z verzií bol ich otcom Kasmilos (aj Kadmilos či Kamillos), syn Héfaista a nymfy Kabeiró, podľa inej verzie boli ich rodičmi Kasmilos a Kabeiró. Vzhľad a presný počet Kabeirov nie je známy, vystupovali napr. ako dvojica (starec a mladík, alebo boli stotožňovaní so súrodeneckou dvojicou Dioskúrov), trojica či štvorica (traja muži a dievča), neskôr so skupinami ochranných božstiev Kurétov a Korybantov. Ich kult, ktorý Gréci prevzali pravdepodobne od fenických moreplavcov, sa obmedzoval na určité teritóriá. V archaickom období bol rozšírený v pevninskej Boiótii (tam neskôr splynul s kultom Demetry a Kóry; v háji neďaleko Téb bola uctievaná Démétér Kabeiraia), najmä však na ostrovoch Samothraké (dnes Samothraki) a Lémnos (dnes Limnos), kde sa v tamojších svätyniach (Kabeirion) na počesť Kabeirov konali najmä v helenistickom a rímskom období slávnosti (pravdepodobne išlo o mystériá umožňujúce zasvätencom obracať sa na Kabeirov s prosbou o pomoc). V antických prameňoch sú o nich zmienky u Hérodota, Strabóna, Pausania a Accia (tragédia Filoktétés, Philocteta).

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kabeirovia [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-17]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kabeirovia