Juraj I.
Jacques Chereau: Juraj I., Scottish National Portrait Gallery, Edinburgh
Juraj I., 7. 6. 1660 Hannover – 22. 6. 1727 Osnabrück — britský kráľ (od 1714) z hannoverskej dynastie, otec Juraja II. Pôvodne hannoverský kurfirst Georg Ludwig (od 1698), pre kurfirstvo získal kniežatstvo Lüneburg (1705) a vojvodstvá Verden (1715) a Brémy (1720). R. 1682 sa oženil s brunšvicko-lüneburskou princeznou Sophiou Dorotheou (*1666, †1726), s ktorou sa však dal za preukázanú neveru rozviesť (1694) a dal ju doživotne internovať. Na britský trón bol zvolený po smrti britskej kráľovnej Anny Stuartovej (1714), pretože jeho matka Sofia Falcká (aj Hannoverská; *1630, †1714) bola vnučkou škótskeho a anglického kráľa Jakuba I. (na britskej politickej scéne však v skutočnosti išlo o vyrovnanie sporov medzi → toryovcami a → whigovcami). Jeho zvolenie narazilo na odpor veľkej časti šľachty, ktorá presadzovala kandidatúru Jakuba Eduarda Stuarta (*1688, †1766), syna Jakuba II. (→ jakobitské povstania, 1715 – 19). Juraj I. do politiky nezasahoval (nikdy sa nenaučil po anglicky), nebol príliš duchaplný a mal početné milenky. Vládu riadil prvý minister R. Walpole. Z ignorancie Juraja I. tak vznikla moderná forma britskej demokratickej správy — vláda zodpovedná Dolnej snemovni. Na svoj dvor povolal nemeckého hudobného skladateľa G. F. Händla.