Jur nad Hronom
Poloha
Mapa obce
Jur nad Hronom, Garamszentgyörgy — obec v okrese Levice v Nitrianskom kraji vo východnej časti Podunajskej pahorkatiny na ľavom brehu Hrona, 147 m n. m.; 983 obyvateľov, 67,9 % slovenskej, 25,8 % maďarskej národnosti (2021). Na nive a poriečnom vale, ktoré sú tvorené riečnymi uloženinami, vznikol rovinný reliéf. Územie je odlesnené, pozdĺž Hrona sú zvyšky lužného lesa.
Obec je písomne doložená v rokoch 1276, 1292, 1312 a 1332 ako Sanctus Georgius, v roku 1559 Zenthgyewrgh, 1571 Zenth Georgy, 1663 Szentgyörgy, 1773 Sz(ent)–György, 1786 S(ent)–György, 1808 Szent-György, 1863 Szentgyörgy, v rokoch 1873 – 82 Garamszentgyörgy, 1888 – 1902 Szentgyörgy, 1907 – 13 Garamszentgyörgy, v roku 1920 Hronský Sv. Jur, v rokoch 1927 – 38 Sv. Jur nad Hronom, 1938 – 45 Garamszentgyörgy, 1945 – 48 Garam-Szentgyörgy, 1948 – 55 Sv. Jur nad Hronom, v roku 1955 Jur nad Hronom.
V 30. rokoch 14. stor. mala obec samostatnú farnosť. Od 15. stor. patrila predialistom Ostrihomského arcibiskupstva. V roku 1558 ju vypálili Turci a 1644 im bola poplatná. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. V rokoch 1938 – 45 bola obec pripojená k Maďarsku, po 2. svetovej vojne nastalo presídlenie časti maďarských občanov do Maďarska a príchod Slovákov z Maďarska.
Archeologické nálezy: sídliská z neolitu (kultúra s lineárnou keramikou), eneolitu (skupina brodziansko-nitrianska, badenská kultúra), z bronzovej (severopanónska a čačianska kultúra), halštatskej, laténskej a rímskej doby i z raného (9. stor.) a vrcholného stredoveku.
Stavebné pamiatky: na návrší na okraji obce románsky rímskokatolícky Kostol sv. Juraja (2. štvrtina 13. stor., obnovený koncom 15. stor. a v 18. stor., rozšírený 1937, reštaurovaný v polovici 20. stor.), kostol reformovanej cirkvi (neskoroklasicistický z 1878, upravený v 2. polovici 20. stor.), evanjelický kostol (1956), zvonica (19. stor.), technická pamiatka železobetónový most cez Hron (20. roky 20. stor.), v sedliackom dome z 19. stor. múzeum Ľudový dom (expozícia tradičného bývania a života).