juhoslavizmus

Text hesla

juhoslavizmus — v širšom význame jazykový prvok z južnoslovanského jazykového areálu v inom jazyku, v užšom význame nezápadoslovanský jazykový jav v praslovanskom základe strednej slovenčiny, ktorý má obdobu v jazykoch juž. Slovanov, napr. skupiny rat-, lat- namiesto praslovanských ort-, olt- v slovách rakyta, ražeň, lakeť a i., l namiesto praslovanských dl, tl v slovách šilo, omelo, salo a iných a s namiesto praslovanského ch v slovách Česi, ženísi. Na vysvetlenie týchto osobitostí existovali počas vývoja slavistiky viaceré teórie. Pôvodne prevládal názor, že nezápadoslovanské javy prenikli do praslovanského základu strednej slovenčiny z južnoslovanského prostredia ešte v praslovanskom období. S. Cambel (Slovenská reč a jej miesto v rodine slovanských jazykov, 1906) hodnotil juhoslavizmy v strednej slovenčine ako stopy po zaniknutom južnoslovanskom jazyku v podunajskej oblasti, F. Trávníček (Historická mluvnice československá, 1935) ich pokladal za autochtónne, tzv. československé javy pochádzajúce z 13. – 15. stor., Samuil Borisovič Bernštejn (*1911, †1997; Náčrt porovnávacej gramatiky slovanských jazykov, Očerk sravniteľnoj grammatiki slavianskich jazykov, 1961) za výsledok expanzívnosti starej slovinčiny. Podrobný prehľad javov nezápadoslovanského pôvodu v slovenčine uvádza R. Krajčovič v monografii Slovenčina a slovanské jazyky (1974). Štúdium juhoslavizmov v strednej slovenčine je dôležité z hľadiska poznania vývinu slovenského jazyka.

Text hesla

juhoslavizmus — v širšom význame jazykový prvok z južnoslovanského jazykového areálu v inom jazyku, v užšom význame nezápadoslovanský jazykový jav v praslovanskom základe strednej slovenčiny, ktorý má obdobu v jazykoch juž. Slovanov, napr. skupiny rat-, lat- namiesto praslovanských ort-, olt- v slovách rakyta, ražeň, lakeť a i., l namiesto praslovanských dl, tl v slovách šilo, omelo, salo a iných a s namiesto praslovanského ch v slovách Česi, ženísi. Na vysvetlenie týchto osobitostí existovali počas vývoja slavistiky viaceré teórie. Pôvodne prevládal názor, že nezápadoslovanské javy prenikli do praslovanského základu strednej slovenčiny z južnoslovanského prostredia ešte v praslovanskom období. S. Cambel (Slovenská reč a jej miesto v rodine slovanských jazykov, 1906) hodnotil juhoslavizmy v strednej slovenčine ako stopy po zaniknutom južnoslovanskom jazyku v podunajskej oblasti, F. Trávníček (Historická mluvnice československá, 1935) ich pokladal za autochtónne, tzv. československé javy pochádzajúce z 13. – 15. stor., Samuil Borisovič Bernštejn (*1911, †1997; Náčrt porovnávacej gramatiky slovanských jazykov, Očerk sravniteľnoj grammatiki slavianskich jazykov, 1961) za výsledok expanzívnosti starej slovinčiny. Podrobný prehľad javov nezápadoslovanského pôvodu v slovenčine uvádza R. Krajčovič v monografii Slovenčina a slovanské jazyky (1974). Štúdium juhoslavizmov v strednej slovenčine je dôležité z hľadiska poznania vývinu slovenského jazyka.

Zverejnené v novembri 2013.

citácia

Juhoslavizmus [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-22]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/juhoslavizmus