jubilus
Text hesla
jubilus [lat.], aj jubilatio — pôvodne zvolanie (aklamácia) svetského charakteru bez slov. Využívali ho napr. roľníci ako rytmicko-melodickú podporu pri práci. Neskôr začali cirkevní otcovia používať latinský pojem iubilare (jasať) na vyjadrenie radosti v Bohu a z Boha, ktorá sa nachádza v žalmoch. V stredoveku sa pojmom jubilus označovalo melizmatické rozšírenie akéhokoľvek gregoriánskeho spevu. V novoveku sa ako jubilus označovala dlhá melizmatická často improvizovaná vokalíza na konci aleluja spievaná na poslednej hláske a. Termín jubilus na označenie melizmatického rozšírenia aleluja ako prvý použil Amalár z Metz (*775, †850).