Juba

Juba, lat. Iuba, gr. Ioba(s) alebo Iubas, resp. Iúbas — meno viacerých panovníkov v období antiky;

Juba I., asi 85 pred n. l. – 46 pred n. l. blízko Zamy — kráľ v Numídii (60 – 46 pred n. l.), otec Jubu II. Počas občianskej vojny medzi Caesarom a Pompeiom (Magnom), ktorá sa po Pompeiovej porážke pri Farsale v Grécku (48 pred n. l.) presunula do sev. Afriky, stál na strane Pompeiových stúpencov. Po Pompeiovej smrti (48 pred n. l.) bojoval po boku jeho zaťa Quinta Metella Scipióna (Metellus Scipio) a (Pompeiom ustanoveného správcu provincie Afriky) Publia Attia Vara (Varus; †45 pred n. l.). R. 46 pred n. l. po Caesarovom víťazstve v bitke pri Thapse (dnes Rás Dímás) spáchal v blízkosti Zamy samovraždu;

Juba II., okolo 50 pred n. l. – 23 n. l. — kráľ v Mauretánii (od 25 pred n. l.), syn Jubu I. Po smrti otca prišiel ešte ako dieťa 46 pred n. l. do Ríma (viedli ho ako zajatca v Caesarovom triumfálnom sprievode). Približne 30 pred n. l. ho Oktavián vymenoval za vládcu rímskeho vazalského štátu Numídie a po jej pripojení k rímskej provincii Africa (25 pred n. l.) mu (už ako cisár Augustus) zveril vládu nad Mauretániou. Okolo 20 pred n. l. sa oženil s ptolemaiovskou princeznou Kleopatrou Selenou (Kleopatra Seléné; *40 pred n. l., †?), dcérou egyptskej kráľovnej Kleopatry VII. Preslávil sa učenosťou, bol literárne činný, v starogréčtine napísal množstvo historických, prírodovedných či etnografických spisov a kompendií o umení (divadlo, hudba, maliarstvo), z ktorých sa zachovali len zlomky, zmienky o nich sú u Plínia Staršieho a Plutarcha. Zaslúžil sa o romanizáciu Mauretánie, v jej hlavnom meste Jol (neskôr Caesarea, → Cherchell) dal vybudovať množstvo knižníc a múzeí.