Josif Bradati

Josif Bradati, vlastným menom Josif Stojanov, okolo 1695 západné Bulharsko – okolo 1757 Rilský kláštor — bulharský spisovateľ, zakladateľ rilskej damaskinskej školy. Pôsobil ako mních v Rilskom kláštore, kde prekladal diela Jána Zlatoústeho a Damaskina Studita (Damaskinos Studitis, aj Damaskénos Studités, *začiatok 16. stor., †1577), pričom do prekladov vkladal vlastné originálne myšlienky odzrkadľujúce viaceré stránky života súdobej bulharskej spoločnosti. Z prekladov a vlastných textov zostavoval zborníky kázní a poučení, tzv. damaskiny, v ktorých osobitne zdôrazňoval zachovávanie kresťanských mravov, písal napr. o zmysle pôstu, pokánia a milodarov, kritizoval neprístojné praktiky duchovenstva a vystupoval proti nemiernemu pitiu, smilstvu, úžerníkom a zbohatlíkom. Pripisuje sa mu autorstvo 15 zborníkov (zachovaných je päť originálov, ostatné sú kópie – prepisy jeho žiakov a pokračovateľov). Dielo Josifa Bradatého je dôležitým medzníkom bulharskej literatúry 18. stor., pre osvietenské názory je považovaný za predchodcu predstaviteľa bulharského národného obrodenia Paisija Chilendarského (*1722, †1773). Vlastenecky a mravoučne zamerané zborníky Josifa Bradatého boli veľmi populárne, jeho literárna a národnobuditeľská činnosť mala veľký vplyv na súčasníkov i na nasledujúce generácie.