Joly, John

Joly [džo-], John, 1. 11. 1857 Bracknagh, Offaly – 8. 12. 1933 Dublin — írsky fyzik, geológ a technik. Vyštudoval a pôsobil na Trinity College v Dubline; 1897 profesor geológie a mineralógie.

R. 1892 zvolený za člena Kráľovskej spoločnosti v Londýne. Mal rôznorodé záujmy, v oblasti geológie sa zaoberal najmä geochronológiou. R. 1898 na základe nesprávneho predpokladu, že všetok sodík do morí a oceánov prinášajú v konštantnom množstve rieky a jeho obsah sa stále zvyšuje (E. Halley, 1691), vypočítal vek Zeme na 80 mil. – 90 mil. rokov (neskôr ho revidoval na 100 mil. rokov). Skúmal obsah rádia a tória v zemskej kôre pomocou vlastnej metódy. R. 1907 vysvetlil, že sústredné tmavé kružnice pozorovateľné pod mikroskopom okolo kryštálov niektorých minerálov (napr. zirkónu alebo allanitu) prítomných v niektorých horninotvorných mineráloch (napr. v biotite) sú prejavom rádioaktivity prímesových kryštálov nachádzajúcich sa v strede kružníc. V spolupráci s E. Rutherfordom (1913) určil na základe rádioaktivity minerálov trvanie niektorých geologických období (napr. devónu). V spolupráci s W. Stevensonom vyvinul metódu liečenia rakoviny na báze ožarovania rádioaktívnym tóriom v malých dávkach viacnásobne aplikovaného pomocou špeciálnej ihly. Autor hypotézy teplotných cyklov (Jolyho hypotéza teplotných cyklov) uverejnenej 1925 v diele História povrchu Zeme (The Surface-History of the Earth), pomocou ktorej vysvetlil geotektonické zmeny a pomery v zemskej kôre a ktorou položil základy moderných teórií založených na kontinentálnom drifte. Vynálezca parného kalorimetra na meranie tepelnej kapacity minerálov a prístroja na meranie teploty topenia minerálov, 1895 vyvinul metódu na získanie farebnej fotografie. Ďalšie diela: Rádioaktivita a geológia (Radioactivity and Geology, 1909), Urán a geológia (Uranium and Geology, 1909). Nositeľ viacerých vyznamenaní.