Jókaiho kódex

Text hesla

Jókaiho kódex — najstaršia maďarská ručne písaná kniha, jedna z najvýznamnejších pamiatok maďarského jazyka. Vznikla v polovici 15. stor. na neznámom mieste. Obsahuje životné príbehy sv. Františka z Assisi a jeho spoločníkov kompilované a preložené z viacerých latinských zdrojov. Na základe jazykových a ortografických charakteristík sa predpokladá, že samotný preklad vznikol v poslednej tretine 14. stor. a v Jókaiho kódexe sa zachoval jeho odpis. Dodnes nebolo jednoznačne zistené, pre koho boli pôvodné dielo a jeho neskorší odpis určené. Predpokladá sa však, že pôvodné dielo vytvoril neznámy františkánsky mních pre klarisky. Jókaiho kódex sa nezachoval celý, v súčasnosti má 81 listov (162 strán), asi 27 listov sa z neho stratilo ešte pred objavením. Jeho jazyk je veľmi archaický a obsahuje veľké množstvo latinských prvkov; viaceré časti nie sú bez poznania latinského originálu celkom zrozumiteľné. Pravopis pochádza z väčšej časti od odpisovateľa, ale (zrejme pod vplyvom originálu) v niektorých prípadoch obsahuje aj archaické formy; text obsahuje aj chyby v dôsledku odpisu. História Jókaiho kódexu až do polovice 19. stor. nie je známa. Na základe nárečových charakteristík sa predpokladá, že vznikol v severnej oblasti maďarského jazykového územia, odkiaľ sa dostal (možno vďaka mníchom alebo mníškam utekajúcim pred Turkami) do Nitry. Tam ho 1851 náhodou objavil študent tamojšieho gymnázia Adolf Ehrenfeld (*okolo 1830, †1919); na počesť objaviteľa sa kódex až do 1925 nazýval Ehrenfeldov kódex, od 1925 sa nachádza v rukopisnom archíve Krajinskej Séčéniho knižnice v Budapešti pod názvom Jókaiho kódex.

Text hesla

Jókaiho kódex — najstaršia maďarská ručne písaná kniha, jedna z najvýznamnejších pamiatok maďarského jazyka. Vznikla v polovici 15. stor. na neznámom mieste. Obsahuje životné príbehy sv. Františka z Assisi a jeho spoločníkov kompilované a preložené z viacerých latinských zdrojov. Na základe jazykových a ortografických charakteristík sa predpokladá, že samotný preklad vznikol v poslednej tretine 14. stor. a v Jókaiho kódexe sa zachoval jeho odpis. Dodnes nebolo jednoznačne zistené, pre koho boli pôvodné dielo a jeho neskorší odpis určené. Predpokladá sa však, že pôvodné dielo vytvoril neznámy františkánsky mních pre klarisky. Jókaiho kódex sa nezachoval celý, v súčasnosti má 81 listov (162 strán), asi 27 listov sa z neho stratilo ešte pred objavením. Jeho jazyk je veľmi archaický a obsahuje veľké množstvo latinských prvkov; viaceré časti nie sú bez poznania latinského originálu celkom zrozumiteľné. Pravopis pochádza z väčšej časti od odpisovateľa, ale (zrejme pod vplyvom originálu) v niektorých prípadoch obsahuje aj archaické formy; text obsahuje aj chyby v dôsledku odpisu. História Jókaiho kódexu až do polovice 19. stor. nie je známa. Na základe nárečových charakteristík sa predpokladá, že vznikol v severnej oblasti maďarského jazykového územia, odkiaľ sa dostal (možno vďaka mníchom alebo mníškam utekajúcim pred Turkami) do Nitry. Tam ho 1851 náhodou objavil študent tamojšieho gymnázia Adolf Ehrenfeld (*okolo 1830, †1919); na počesť objaviteľa sa kódex až do 1925 nazýval Ehrenfeldov kódex, od 1925 sa nachádza v rukopisnom archíve Krajinskej Séčéniho knižnice v Budapešti pod názvom Jókaiho kódex.

Zverejnené v novembri 2013.

citácia

Jókaiho kódex [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-11-13]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/jokaiho-kodex