Jóhannes úr Kötlum

Jóhannes úr Kötlum [jou-], vlastným menom Jóhannes Bjarni Jónasson, 4. 11. 1899 Goddastaðir – 27. 4. 1972 Reykjavík — islandský básnik a prozaik. Patril k najpozoruhodnejším autorom lyriky, jeho románová tvorba upadla do zabudnutia (napísal dvadsať básnických zbierok a päť románov). Priekopník modernizmu, ako prvý v islandskej literatúre začal používať voľný verš. Debutoval zbierkami Hajaj, búvaj (Bí bí og blaka, 1926) a Labute spievajú (Álftirnar kvaka, 1929), v ktorých použil tradičné výrazové prostriedky (aliteráciu ap.). V zbierke Tvárim sa, akoby som spal (Ég læt sem ég sofi, 1932) a v románe A skaly pukali (Og björgin klofnudu, 1932) vyzdvihol myšlienky socializmu, spoluzakladateľ ľavicového časopisu Rauðir pennar (Červené perá, zal. 1935). Revolučne ladená je aj zbierka A predsa budem bdieť (Samt mun ég vaka, 1935). Po 2. svetovej vojne sa usiloval o nový poetický výraz, svoje postoje k závažným otázkam života spoločnosti vyjadril napr. v lyrickej poéme Pieseň o Sóley (Sóleyjarkvæði, 1952), v ktorej vyjadril protest proti studenej vojne. Vyvrcholením jeho tvorby je zbierka Sedemdenná (Sjödægra, 1955), ktorá sa vyznačuje vrúcnou lyrickosťou a majstrovským štýlom (obrazný jazyk). V zbierke Antibásne (Óljóð, 1962) a v anonymne (pod menom Anonymus) vydaných prekladoch svetovej poézie reagoval na európske modernistické prúdy v literatúre a kritizoval aroganciu ľudí z bohatých spoločenských vrstiev.