Jiránek, Jaroslav

Jiránek, Jaroslav, 21. 8. 1922 Praha – 19. 7. 2001 tamže — český hudobný vedec. Študoval na konzervatóriu v Prahe hru na klavíri u V. Štěpána a 1943 – 47 na majstrovskej škole pražského konzervatória u I. Kurzovej-Štěpánovej, súčasne filozofiu a estetiku na Karlovej univerzite v Prahe u J. Mukařovského a J. Patočku. R. 1950 – 52 vedúci umeleckého programu a zástupca riaditeľa programového vysielania Československého rozhlasu v Prahe, súčasne pôsobil na Vysokej škole politických a hospodárskych vied v Prahe, 1953 – 60 šéfredaktor a predseda redakčnej rady časopisu Hudební rozhledy, 1953 – 62 vedecký pracovník Kabinetu pre štúdium diela Z. Nejedlého pri ČSAV, 1962 – 71 riaditeľ Ústavu hudobnej vedy ČSAV, vedecký redaktor a šéfredaktor zborníka Hudební věda, od 1971 riaditeľ obnoveného Kabinetu Z. Nejedlého. R. 1982 – 2000 (od 1991 externe) prednášal estetiku a teóriu hudby na Hudobnej fakulte AMU v Prahe; súčasne 1993 – 97 hosťujúci profesor v Ústave hudobnej vedy Palackého univerzity v Olomouci; 1966 DrSc., 1990 profesor. V 50. a v 60. rokoch 20. stor. patril k popredným československým reprezentantom marxistickej hudobnej vedy vo vtedajšej východnej Európe (celý život bol ľavicovo zameraný, i keď bol vylúčený z KSČ). Propagoval intonačnú teóriu B. V. Asafieva (napr. v diele Asafjevova teorie intonace, její geneze a význam, 1967), neskôr bol prívržencom hudobnej semiotiky a sémantiky. Autor teoretických prác Zdeněk Nejedlý, učitel mladé generace (1952), Zdeněk Fibich (1963, 2000), Vztah hudby a slova v tvorbě Bedřicha Smetany (1976), Tajemství hudebního významu (1979; nem. Zu Grundfragen der musikalischen Semiotik, 1985), Muzikologické etudy (1981), Smetanova operní tvorba I, II (1984, 1989), Eseje o romantismu (1989) a i.