Ježek, Jaroslav

Text hesla

Ježek, Jaroslav, 25. 9. 1906 Praha – 1. 1. 1942 New York — český skladateľ, klavirista a dirigent, zakladateľ modernej českej populárnej hudby. R. 1924 – 27 študoval kompozíciu na pražskom konzervatóriu u K. B. Jiráka, 1927 – 29 u J. Suka a 1927 u A. Hábu, súčasne 1925 – 30 hru na klavíri u Albína Šímu (*1886, †1951). Už v tomto období sa zaujímal o moderné smery v hudobnej tvorbe, ako aj o džezovú i štvrťtónovú hudbu. R. 1927 uviedla Česká filharmónia so sólistom V. Holzknechtom jeho absolventskú prácu Koncert pre klavír a orchester, v ktorej využil odvážne džezové prvky. R. 1930 absolvoval hru na klavíri interpretáciou svojej Fantázie pre klavír a orchester. Vychádzajúc z diela A. Hábu, skomponoval Suitu pre štvrťtónový klavír (1927). R. 1927 – 28 absolvoval štipendijný pobyt v Paríži, kde sa okrem naživo hraného džezu oboznámil s hudbou E. Satieho, D. Milhauda, I. Stravinského a S. Prokofieva, pričom rozhodujúci vplyv na neho mala Rapsódia v modrom G. Gershwina. Parížske dojmy rezonujú v Ježkovej neoklasicistickej klavírnej suite Petite suite (1928), ako aj v Dychovom kvartete (1929). Už počas štúdia v Prahe sa stretával s mladými českými umelcami, napr. s E. F. Burianom, V. Nezvalom, a najmä s J. Voskovcom a J. Werichom. R. 1928 – 38 pôsobil ako skladateľ, hudobný dramaturg, klavirista a dirigent v Osvobozenom divadle, pre ktoré komponoval orchestrálne skladby (predohry, baletnú hudbu) a piesne, ktoré boli súčasťou revuálnych hier (napr. Golem, Caesar, Osel a stín, Kat a blázen a i.). Piesne sa rýchlo stali veľmi populárne a vstúpili do dejín českej populárnej hudby. Ježek vytvoril prototyp českej modernej džezovej a tanečnej piesne, ktorá sa stala veľmi populárnou až zľudovela (napr. Tři strážníci, David a Goliáš, Ezop a brabenec, Klobouk ve křoví, Nebe na zemi, Stonožka, Svět patří nám, Tmavomodrý svět, Zeměkoule, Život je jen náhoda, Smutná píseň o Golemovi, Na shledanou v lepších časech, Šaty dělaj člověka, Ranní ptáče dál doskáče). Piesne v spojení so satirickými textami Voskovca a Wericha obohatil o nový sémanticko-výrazový rozmer, čím dosiahol ich väčšiu spoločenskokritickú účinnosť. Z orchestrálnych predohier patrí k najpopulárnejším Bugatti step k hre Don Juan and Company (1931). Pre verejné protinacistické postoje, ktoré sa prejavili najmä v revuálnych hrách, emigroval 1939 spolu s J. Voskovcom a J. Werichom do USA (emigráciu znášal ťažko), kde vyučoval hudbu a dirigoval spevácky zbor. Autor filmovej hudby (napr. Pudr a benzín, 1931; Hej rup!, 1934; Svět patří nám, 1937; a i.), progresívnych koncertných klavírnych kompozícií a komorných i orchestrálnych skladieb. Jeho hudobný jazyk sa vyznačuje využívaním džezových prvkov, stručnou, jasne definovanou hudobnou formou, výnimočnou invenciou, ako aj tonálnou harmóniou, ktorú výrazne uvoľňoval častým používaním ostrých disonancií. Výrazové prostriedky džezovej hudby prítomné vo svojich raných dielach spájal s polyrytmikou i s prvkami atonality vo vedení inštrumentálnych hlasov (Koncert pre husle a drevené dychové nástroje, 1930; Sonáta pre husle a klavír, 1933). Neskôr svoju hudobnú reč zjednodušil (Rapsódia pre klavír, 1938; Toccata, 1939). Ježek vedel všetky dobové impulzy pretaviť do svojskej melodiky s bohatým rytmicko-harmonickým myslením. Jeho tvorba je dodnes aktuálna svojou originalitou a predstavuje trvalú hodnotu v českej hudobnej kultúre.

Zverejnené v novembri 2013.

Ježek, Jaroslav [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-05-24 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/jezek-jaroslav