Jevreinov, Nikolaj Nikolajevič

Jevreinov, Nikolaj Nikolajevič, 13. 2. 1879 Moskva – 7. 9. 1953 Paríž — ruský divadelný režisér, dramatik, experimentátor, teoretik a historik divadelného umenia. Do 1925 pôsobil v Rusku, 1927 sa natrvalo usadil v Paríži. Prívrženec myšlienky teatralizácie života, ovplyvnený O. Wildom. Rozpracoval pojem inštinktu divadelnosti ako základu tvorivej evolúcie ľudstva a psychického zdravia človeka. Skúmal rôzne podoby rituálov, dejiny divadla a divadelnosti, možnosti monodrámy a tzv. teatroterapie. Spoluzakladateľ Starobylého divadla (Starinnyj teatr) v Petrohrade, kde pôsobil 1907 – 08 a 1911 – 12, zameraného na rekonštrukcie stredovekého divadla a divadla španielskeho zlatého veku. Spolupracoval s množstvom významných umelcov, napr. so súrodencami V. F. a F. F. Komissarževskými, s výtvarníkmi skupiny Mir iskusstva i s ruskými futuristami. Režijne a autorsky aktívne pôsobil v ruských divadlách malých foriem, vytvoril populárne paródie na divadelné klišé. K tretiemu výročiu Októbrovej revolúcie 1917 inscenoval masové predstavenie Dobytie Zimného paláca (Vziatije Zimnego dvorca, 1920).

Autor okolo 30 originálnych divadelných hier, z ktorých najvýznamnejšie sú Najdôležitejšie (Samoje glavnoje, 1921) a V kulisách duše (V kulisach duši, 1923), ako aj teoretických prác o divadle, napr. Úvod do monodrámy (Vvedenije v monodramu, 1909), Divadlo ako také (Teatr kak takovoj, 1912), Divadlo pre seba (Teatr dľa sebia, 1915), Čo je divadlo? (Čto takoje teatr?, 1924; slov. 1942) a Dejiny ruského divadla (fr. Histoire du théâtre russe, 1947). Vo Francúzsku jeho hry inscenovali J. Copeau a Ch. Dullin. Na Slovensku bola 1929 v SND uvedená jeho hra V kulisách duše (preklad J. Borodáč, réžia Josef Bezdíček), ktorú 1932 uviedli pod názvom Ja + ja + ja = Ja absolventi Hudobnodramatickej akadémie (réžia J. Jamnický).