Jersey

Jersey [džerzi], Bailiwick of Jersey — korunná dependencia Spojeného kráľovstva (nie je súčasťou jeho územia ) v Lamanšskom prielive tvorené ostrovom Jersey, najväčším a najjužnejším z Normanských ostrovov, a neďaleko od neho ležiacimi skupinami drobných neobývaných ostrovov. Administratívne sa člení na 12 farností. Ostrovy sú budované granitmi a rulami, reliéf ostrova Jersey tvorí náhorná plošina rozčlenená riečnymi dolinami v smere sever – juh, klesajúca na juh k pobrežiu s piesočnými plážami, na severe klifové pobrežie, maximálna výška 148 m n. m. Oceánska klíma s miernymi zimami a chladnými letami, priemerná ročná teplota 11,6 °C, ročný úhrn zrážok okolo 800 mm. Najvýznamnejším odvetvím hospodárstva sú služby (tvoria 93,4 % celkového objemu ekonomiky ostrova, 2015), a to najmä finančné (40 % objemu služieb, 2015), založené na využívaní tamojších daňových špecifík. Pestovanie zeleniny (najmä rajčiakov), špeciálnych odrôd zemiakov a kvetín; chov hovädzieho dobytka mliečneho typu (známy jerseyský dobytok). Vyhľadávaná turistická oblasť. Ostrov má jedno letisko s pevnou pristávacou dráhou, 576 km ciest a prístavy a terminály v Saint Helier, Gorey a Saint Aubin. Väčšina obyvateľov žije na vidieku, podiel mestského obyvateľstva 31,4 % (2014). Na Jersey žije 49,7 % rodených Jerseyčanov, 30,9 % obyvateľov narodených v Spojenom kráľovstve, na Guernsey a ostrove Man, 7,2 % Portugalčanov, 3,2 % Poliakov, 1,9 % Írov a 7,1 % ostatných (2012). Náboženstvo: 87,0 % kresťanov (z toho 44,1 % anglikánov, 42,9 % rímskych katolíkov a iných kresťanov), 12,4 % bez vyznania a ateistov, 0,6 % ostatných (2015). Väčšie mestá: Saint Helier, Saint Saviour, Saint Brélade. Mena: jerseyská libra. Úradný jazyk: angličtina, francúzština; jerseyským jazykom (jerseyčina, jèrriais), ktorý patrí do skupiny severných dialektov francúzštiny (langues d’oïl) a na ostrove bol prevládajúcim jazykom v 10. (resp. v 11.) až 19. stor., hovoria v súčasnosti asi len 3 % obyvateľov, pričom úsilie o jeho obnovu narastá.

Ostrov bol osídlený v staršej kamennej dobe (paleolite), čoho dokladom sú viaceré významné archeologické náleziská, napr. La Cotte de Saint-Brélade z obdobia stredného paleolitu (250-tis. pred n. l.) s jaskyňou s neandertálskym osídlením, a niekoľko dolmenov (4800 – 2250 pred n. l.), z ktorých dolmen v lokalite La Hougue Bie patrí k najväčším v Európe (dĺžka 18,6 m) a k najlepšie zachovaným tzv. chodbovým dolmenom (resp. rituálnym chodbovým hrobom) neolitickej armorickej skupiny chodbových hrobov slúžiacich ako obradné miesta (pochovávanie bolo iba sekundárne). Chodba orientovaná v smere východ – západ bola postavená na pôvodnom (neupravovanom) povrchu iba z nepravidelných masívnych kamenných kvádrov (najťažšie dosahovali hm. až 20 ton) a ústila do hlavnej komory, okolo ktorej boli tri menšie komory rozmiestnené v tvare kríža (dve bočné a tretia koncová). V zadnej časti hlavnej komory bola mierne vyvýšená svätyňa. V dolmene sa našli pozostatky najmenej ôsmich osôb, ako aj fragmenty keramiky i hrobových milodarov. Stavba, ktorá vznikala a bola postupne upravovaná medzi 4000 a 3250 pred n. l., bola zastrešená kameňmi (→ cairn) a konečnú vysokú mohylovitú podobu dostala navŕšením zeminy medzi 2900 – 2500 pred n. l. (priemer pahorka 58 m, výška 12,2 m). V 12. a 16. stor. boli na navŕšenom mohylovom kopci postavené dve kaplnky. V ranom stredoveku sa Jersey stal súčasťou Franskej ríše (od začiatku 6. stor. časť Neustrie). V 9. stor. franskí králi nedokázali čeliť nájazdom Vikingov a kontrolu nad ostrovom prevzali vojvodovia Británie. R. 933 Jersey v rámci Normanských ostrovov pripojil k svojim dŕžavám vojvoda Normandie William Longsword (†942). Po dobytí Anglicka Viliamom I. Dobyvateľom (1066) sa územie stalo súčasťou Normandského vojvodstva, ktoré bolo doménou anglických kráľov (navzdory francúzskym nárokom). R. 1204 anglický kráľ Ján I. Bezzemok stratil Normandiu v prospech francúzskeho kráľa Filipa II. Augusta, zostal však vlastníkom Normanských ostrovov vrátane Jersey, ktoré sa stalo posledným pozostatkom stredovekého Normandského vojvodstva. Pre blízkosť francúzskeho pobrežia slúžil ostrov najmä počas konfliktov medzi Anglickom a Francúzskom ako obranná línia Anglicka, boli tam postavené viaceré hrady a pevnosti. K najvýznamnejším patria stredoveký hrad Mont Orgueil (1. štvrtina 13. stor., prestavaný v 14. – 15. stor., upravený počas 2. svetovej vojny) a renesančná pevnosť Elizabeth Castle (prelom 16. a 17. stor., dnes vojenské múzeum) vybudovaná na mieste staršieho kláštora na tzv. prílivovom ostrove (ostrovom sa stáva len počas prílivu) v zátoke Saint Aubin’s Bay. V 2. polovici 18. – 1. polovici 19. stor. tam bol vybudovaný pevnostný systém pozostávajúci z 30 obranných veží kruhového pôdorysu (tzv. Martello Tower; zachovalo sa 24). Po napoleonských vojnách sa začiatkom 19. stor. usadila na ostrove početná skupina po anglicky hovoriacich vojakov i politických utečencov z Európy. Počas 2. svet. vojny bol spolu s ostatnými Normanskými ostrovmi okupovaný fašistickým Nemeckom ako jediná časť Spojeného kráľovstva (1. 7. 1940 – 9. 5. 1945). Na Jersey sa nachádza zoologická záhrada špecializujúca sa na ohrozené druhy zvierat založená 1959 spisovateľom, zoológom a popularizátorom ochrany prírody G. Durrellom.

Právny systém Jersey je založený na normanskom zvykovom a anglickom práve. Parlament, v ktorom nie sú zastúpené žiadne politické strany, má 58 členov, z toho 53 volených (12 senátorov na 6-ročné, 12 constablov na 3-ročné a 29 poslancov na 3-ročné obdobie) a 5 vymenovaných kráľom/kráľovnou: bailiff (kráľovský správca), deputy bailiff (šéf parlamentu), 3 členovia; kráľ/kráľovná má formálny titul normandský vojvoda.