Jelšavský kras

Jelšavský kras — najzápadnejší podcelok Slovenského krasu. Patrí k typu tzv. rozčleneného krasu bez krasových plošín a len s čiastočne zastúpenými krasovými javmi. Rozlišujú sa v ňom dve časti: štruktúrne krasové chrbty (500 – 600 m n. m., najvyšší vrch územia Slovenská skala, 622 m n. m.) v obvodových častiach a kotlina uprostred, ktorá je na severe a juhovýchode otvorená prielomami rieky Muráň. Jelšavský kras je budovaný spodno- a strednotriasovými vápencami s polohami nekrasových útvarov (pieskovce, sliene ap.), na dne kotliny sú štrky poltárskej formácie a uloženiny rieky Muráň. Chrbty sú porastené teplomilnými dubinami, dno kotliny je odlesnené a poľnohospodársky využívané.