Jelka

Text hesla

Jelka, Jóka — obec v okrese Galanta v Trnavskom kraji v Podunajskej rovine na nive Malého Dunaja, 122 m n. m.; 3 957 obyvateľov, 38,4 % slovenskej, 56,2 % maďarskej národnosti (2018). Rovinné odlesnené územie, pri ramenách Malého Dunaja zachované zvyšky lužných lesov.

Obec sa v 13. stor. delila na viacero častí, existovali tam osady (neskoršia Jelka, Malá Jelka a Nová Jelka) písomne doložené 1239 ako villa Ilka, tercia Ielka, quatra Ielka. Jelka (ďalej písomne doložená 1245 ako Ielqua, 1291 Ialka, Jelka, 1303 – 05, 1310 Ilka, 1311 Ilka, Ylka, 1312, 1317 Ilka, 1334 Ylka Maior, 1352 Nagilka, 1354 Ilka alio nomine Harmathel, 1562 Jolka, 1773 Nagy-Jóka et Kis-Jóka, 1786 Nagy-Jóka, 1808 Kis-Jóka et Nagy-Jóka, 1863 – 88 Kisjóka és Nagyjóka, 1892 – 1920 Jóka, 1927 – 38 Jelka, Jóka, 1938 – 45 Jóka, 1945 – 48 Jelka, Jóka, 1948 Jelka) bola pôvodne súčasťou panstva Bratislava, od 14. stor. patrila miestnym zemanom, od 1553 Farkašovcom, Hediovcom a neskôr Udvarnokiovcom. Na prelome 15. – 16. stor. ju spustošili vojská cisára Maximiliána I. a v polovici 16. stor. vypálili Turci. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. R. 1938 – 45 bola pripojená k Maďarsku. Malá Jelka (ďalej doložená 1339 ako Ylka Minor, 1352 Kisilka, 1786 Kisch-Jóka) splynula v pol. 19. stor. s Jelkou. Nová Jelka (ďalej doložená 1471 ako Ilka alio nomine Wyhel, 1553 Jóka-Újhely, 1773 Ujhel-Jóka, 1786 Ujhely-Jóka, 1808 Újhely-Jóka, 1863 Újhelyjoka, 1873 Újhelyjóka, 1877 – 82 Jókaújhely, 1888 – 1920 Újhelyjóka, 1927 – 38 Nová Jelka, Újhely-Jóka, 1938 – 45 Újhelyjóka, 1945 – 48 Nová Jelka, Újhely-Jóka, 1948 – 60 Nová Jelka) patrila 1553 klariskám v Budíne, neskôr v Bratislave, potom Esterháziovcom, Zičiovcom a Pálfiovcom; 1960 bola pripojená k obci Jelka. Ďalšia usadlosť Kisa (písomne doložená 1298 ako Kizey) patrila 1434 rodine Fraknóovcov, neskôr biskupstvu v Győri, v 18. stor. to bola už iba samota. Archeologický hromadný nález bronzových nástrojov a zbraní únětickej kultúry. Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa (okolo 1250, rozšírený v 15. – 16. stor., úplne barokovo prestavaný 1756, rozšírený 1921), baroková Kaplnka anjelov strážnych (18. stor., prestavaná 1774, pôvodne šľachtická pohrebná kaplnka), kalvínsky kostol (1930, na mieste staršieho z 1798 – 1800), evanjelický kostol (1969 – 71), klasicistický kaštieľ (okolo 1800, upravený v 19. – 20. stor.), neoklasicistická kúria (1847, v minulosti využívaná ako rímskokatolícka škola), kúria (1847, prestavaná v 20. stor.), viaceré prícestné sochy (napr. sv. Jána Nepomuckého z 1810), na cintoríne pamätník padlým v 1. a 2. svetovej vojne (1994). V katastri obce na ľavom brehu Malého Dunaja významná technická pamiatka Némethov vodný kolový mlyn (1894, 1906 prestavaný, rekonštruovaný 1992 – 94, dnes múzeum).

Text hesla

Jelka, Jóka — obec v okrese Galanta v Trnavskom kraji v Podunajskej rovine na nive Malého Dunaja, 122 m n. m.; 3 957 obyvateľov, 38,4 % slovenskej, 56,2 % maďarskej národnosti (2018). Rovinné odlesnené územie, pri ramenách Malého Dunaja zachované zvyšky lužných lesov.

Obec sa v 13. stor. delila na viacero častí, existovali tam osady (neskoršia Jelka, Malá Jelka a Nová Jelka) písomne doložené 1239 ako villa Ilka, tercia Ielka, quatra Ielka. Jelka (ďalej písomne doložená 1245 ako Ielqua, 1291 Ialka, Jelka, 1303 – 05, 1310 Ilka, 1311 Ilka, Ylka, 1312, 1317 Ilka, 1334 Ylka Maior, 1352 Nagilka, 1354 Ilka alio nomine Harmathel, 1562 Jolka, 1773 Nagy-Jóka et Kis-Jóka, 1786 Nagy-Jóka, 1808 Kis-Jóka et Nagy-Jóka, 1863 – 88 Kisjóka és Nagyjóka, 1892 – 1920 Jóka, 1927 – 38 Jelka, Jóka, 1938 – 45 Jóka, 1945 – 48 Jelka, Jóka, 1948 Jelka) bola pôvodne súčasťou panstva Bratislava, od 14. stor. patrila miestnym zemanom, od 1553 Farkašovcom, Hediovcom a neskôr Udvarnokiovcom. Na prelome 15. – 16. stor. ju spustošili vojská cisára Maximiliána I. a v polovici 16. stor. vypálili Turci. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. R. 1938 – 45 bola pripojená k Maďarsku. Malá Jelka (ďalej doložená 1339 ako Ylka Minor, 1352 Kisilka, 1786 Kisch-Jóka) splynula v pol. 19. stor. s Jelkou. Nová Jelka (ďalej doložená 1471 ako Ilka alio nomine Wyhel, 1553 Jóka-Újhely, 1773 Ujhel-Jóka, 1786 Ujhely-Jóka, 1808 Újhely-Jóka, 1863 Újhelyjoka, 1873 Újhelyjóka, 1877 – 82 Jókaújhely, 1888 – 1920 Újhelyjóka, 1927 – 38 Nová Jelka, Újhely-Jóka, 1938 – 45 Újhelyjóka, 1945 – 48 Nová Jelka, Újhely-Jóka, 1948 – 60 Nová Jelka) patrila 1553 klariskám v Budíne, neskôr v Bratislave, potom Esterháziovcom, Zičiovcom a Pálfiovcom; 1960 bola pripojená k obci Jelka. Ďalšia usadlosť Kisa (písomne doložená 1298 ako Kizey) patrila 1434 rodine Fraknóovcov, neskôr biskupstvu v Győri, v 18. stor. to bola už iba samota. Archeologický hromadný nález bronzových nástrojov a zbraní únětickej kultúry. Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa (okolo 1250, rozšírený v 15. – 16. stor., úplne barokovo prestavaný 1756, rozšírený 1921), baroková Kaplnka anjelov strážnych (18. stor., prestavaná 1774, pôvodne šľachtická pohrebná kaplnka), kalvínsky kostol (1930, na mieste staršieho z 1798 – 1800), evanjelický kostol (1969 – 71), klasicistický kaštieľ (okolo 1800, upravený v 19. – 20. stor.), neoklasicistická kúria (1847, v minulosti využívaná ako rímskokatolícka škola), kúria (1847, prestavaná v 20. stor.), viaceré prícestné sochy (napr. sv. Jána Nepomuckého z 1810), na cintoríne pamätník padlým v 1. a 2. svetovej vojne (1994). V katastri obce na ľavom brehu Malého Dunaja významná technická pamiatka Némethov vodný kolový mlyn (1894, 1906 prestavaný, rekonštruovaný 1992 – 94, dnes múzeum).

Zverejnené v novembri 2013. Aktualizované 14. júla 2018.

citácia

Jelka [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-11-12]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/jelka