Jelec

Jelec, Elec — mesto v centrálnej časti európskej časti Ruska v Lipeckej oblasti na vých. okraji Stredoruskej pahorkatiny na rieke Sosna (prítok Donu); 105-tis. obyvateľov (2017). Priemysel strojársky, elektrotechnický, stavebných materiálov, kožiarsky, odevný, potravinársky (o i. cukrovar), chemický; umelecké remeslá. Významný železničný uzol na cestnom ťahu Moskva – Voronež – Rostov nad Donom, koncový bod plynovodu zo záp. Sibíri. V okolí mesta ťažba vápenca.

Mesto prvýkrát písomne doložené 1146 ako opevnené pohraničné miesto strážiace juhovýchodné hranice Ruska pred Polovcami, viackrát nimi (1155, 1166), ako aj Mongolmi (1238, 1283, 1316, 1365) a Tatármi (1408, 1437) napadnuté, spustošené a následne zakaždým obnovené. Od 1483 ako strategický a oporný bod súčasť Moskovskej Rusi. Od začiatku 16. do polovice 17. stor. ustavične ohrozované nájazdmi Krymských Tatárov. Obyvatelia sa zúčastnili povstania nevoľníkov a kozákov vedených I. I. Bolotnikovom (1606 – 08). R. 1618 bol Jelec nakrátko obsadený kozákmi, ktorí zrúcali značnú časť hradieb, a 1769 takmer celý zničený obrovským požiarom. Od 1778 mesto, v 19. stor. významné obchodné centrum. Počas 2. svetovej vojny krátko okupovaný nacistickým Nemeckom (1941), intenzívne však až do augusta 1943 bombardovaný. Stavebné pamiatky: Voznesenská katedrála (1845 – 89, na mieste staršieho chrámu z polovice 18. stor., reštaurovaná koncom 20. stor.), Chrám archanjela Michaela (18. – 19. stor., rekonštruovaný začiatkom 21. stor.), Znamenský kláštor (založený 1629), Chrám sv. divotvorcu Nikolaja (2006). Jelecká štátna univerzita I. A. Bunina (založená 1939).