jednotný systém elektronických počítačov

jednotný systém elektronických počítačov, JSEP — spoločný projekt (1969 – 89) vývoja a výroby počítačov krajín RVHP (→ Rada vzájomnej hospodárskej pomoci) reagujúci na úspešný rozvoj počítačov v krajinách vtedajšej západnej Európy a USA.

Prvá etapa projektu (JSEP 1) bola zameraná na vývoj a výrobu počítačov tretej generácie (→ generácia) a riešila otázky kompatibility jednotlivých zariadení, jednotného programovania, ako aj inštalácie počítačov a ich údržby. Cieľom však bolo dosiahnuť kompatibilitu počítačov JSEP 1 s počítačmi radu IBM 360. Výsledkom práce prvej etapy boli počítače s typovým označením EC 1010 (vyrábaný v Maďarsku), EC 1020 (v Bulharsku a ZSSR), EC 1021 (v ČSSR), EC 1030 a EC 1050 (v ZSSR) a EC 1040 (v NDR), pre ktoré boli vytvorené štyri operačné systémy: OS 10 EC, MOS EC, DOS EC, OS EC. Počítač EC 1021 vyrábaný v ČSSR bol po maďarskom počítači EC 1010 najmenší univerzálny počítač radu JSEP 1 určený na hromadné spracovanie údajov. Pomerne veľký výkon dosahoval vďaka použitiu rýchlej zápisníkovej a riadiacej pamäte. Používal 65 inštrukcií, 16-bitové adresovanie, riadiacu pamäť s kapacitou 3 072 bajtov a s vybavovacou dĺžkou cyklu 300 ns a bol úplne kompatibilný s počítačmi Siemens 4004 a IBM 360.

Druhú etapu projektu (JSEP 2) tvorili počítače 3,5-tej generácie s typovým označením EC 1015 (vyrábané v Maďarsku), EC 1025 (v ČSSR), EC 1035, EC 1045 a EC 1065 (v ZSSR) a EC 1055 (v NDR). Čs. počítač EC 1025 používal virtuálnu pamäť s veľkosťou 16 MiB (mebibajtov), bol ovládaný pomocou konzolového displeja, záznam o chode systému a poruchových stavoch sa ukladal na pružný disk, operačná pamäť mala veľkosť 256 KiB (kibibajtov) a procesor pracoval rýchlosťou 30 – 40 tis. operácií za sekundu. R. 1985 – 86 bol s označením EC 1027 inovovaný. Jeho operačná rýchlosť dosiahla 200 tis. operácií za sekundu (s použitím operačnej pamäte veľkosti 2 MiB).

Po 1989 bol vývoj počítačov radu JSEP ukončený.