jednotlivec

jednotlivec, indivíduum, lat. individuum — jednotlivá bytosť, jednotlivý konkrétny človek v neopakovateľnej, jedinečnej jednote svojich rozumovo-emočných schopností, ktoré ho podstatným spôsobom odlišujú od iných ľudí či už v pozitívnom, alebo v negatívnom zmysle. Z pohľadu filozofie predstavuje jednotlivec konkrétneho nositeľa bytnosti v podobe bytostne nedelenej jednoty. Jednotlivec je chápaný ako poznávacia a prirodzená bytosť, ktorá je autonómna, a teda nezávislá od autority, a zároveň schopná samostatne sa rozhodovať a konať, je teda výsledkom prirodzeného záujmu človeka o sebaurčenie. Jednotlivec však nie je výsledkom striktného vymedzenia sa voči prírode alebo v zásadnom protiklade k spoločnosti, ale je vo vzájomnom vzťahu so spoločnosťou a prírodou, pretože je tak súčasťou spoločnosti, ako aj životného prostredia. Koncepcia jednotlivca sa zakladá na jeho slobode, ktorá zahŕňa jeho zodpovednosť za spoločnosť, a na jeho racionalite, ktorá nie je len inherentným, subjektívnym, ale aj objektívnym princípom jednotlivca. Vďaka tomu je jednotlivec schopný poznávať a pretvárať prírodu i vládnuť v spoločnosti; výrazná sústredenosť na koncepciu jednotlivca sa stala základom individualizmu. Jednotlivec ako samostatný spoločenský element vystupuje v sociologických koncepciách založených na nominalizme. Všeobecne sa chápe ako nositeľ spoločenských elementov, t. j. spoločenských pozícií a k nim prislúchajúcich spoločenských rolí (→ sociálna rola), ako spoločenský aktér sa podieľa na uskutočňovaní spoločenských interakcií a spoločenských vzťahov. Spoločenskosť, ktorá sa zakladá na sklonoch človeka vyhľadávať spoločnosť ľudí a prechovávať k nim city, ako aj na vzájomnej závislosti medzi ľuďmi (jednotlivec nedokáže sám uspokojiť všetky svoje potreby, záujmy a ciele), je prirodzenou stránkou každej ľudskej bytosti (popri biologickej, psychickej a duchovnej). Nedostatočnú biologickú výbavu jednotlivca na prežitie (v porovnaní s inými živočíchmi) kompenzuje jeho schopnosť symbolicky komunikovať a racionálne myslieť. Tieto ľudské vlastnosti jednotlivca sa môžu rozvinúť len v spoločnosti, osobnosť jednotlivca sa tak rozvíja a formuje v procesoch socializácie.