Jednota mládeže slovenskej pri evanjelických školách v Uhorsku

Jednota mládeže slovenskej pri evanjelických školách v Uhorsku, Bratstvo slovenskje — združenie slovenskej študujúcej mládeže v období 1845 – 48. Jeho zakladajúce valné zhromaždenie sa konalo 6. 8. 1845 v Liptovskom Mikuláši, ústredným sídlom bola Levoča, v školskom roku 1847/48 Bratislava. Vzniklo a pôsobilo s podporou spolku Tatrín, prípravy vzniku viedol a jej predsedom (hlavným správcom) sa stal J. Francisci, od 1847 P. Kellner-Hostinský. Výročné všeobecné zasadnutia sa konali v Banskej Štiavnici (1846) a Liptovskom Mikuláši (1847). Poslanie, úlohy a organizačné usporiadanie ako súkromnej, neverejnej formy tohto združenia určovali stanovy (Sústava). Princíp jednotného vedenia zabezpečovalo centralizované rozhodovanie a usmerňovanie hlavným správcom v spolupráci s tzv. vyššou radou. Združenie sa zameriavalo na morálnu, národno-politickú a kultúrno-osvetovú výchovu a vzdelávanie študentov podľa záväzných spoločných zásad a pripravovalo ich (v duchu ideovo-politickej koncepcie národného hnutia) na pôsobenie v prostredí ľudových vrstiev. Organizačnými zložkami boli jednoty na evanjelických lýceách v Levoči, Prešove, Kežmarku, Banskej Štiavnici, Bratislave a Szarvasi (Maďarsko). Hlavnou činnosťou boli samovzdelávacie aktivity, schôdze s prednáškami a besedami, jazykovo-literárne a rečnícke cvičenia, divadelné a spevácke predstavenia, starostlivosť o knižnice a čitárne, vydávanie písaných zborníkov (zábavníky) a zbieranie ľudovej slovesnosti. Pri jednote účinkovali Spolky miernosti mládeže slovenska ako súčasť protialkoholického hnutia. Počas revolučných udalostí na jar 1848 jednota svoju činnosť ukončila.