jednostranný akt v medzinárodnom práve

jednostranný akt v medzinárodnom práve — právny akt, ktorým štát vyjadruje vôľu alebo súhlas na vytváranie nových právnych záväzkov alebo právnych účinkov na základe medzinárodného práva bez toho, aby tieto záväzky alebo účinky vytvorili aj iné štáty. Právny záväzok môže štát prijať bez toho, aby ho výslovne prijali iné štáty aj v prípade, ak sa jeho právne účinky dotknú iných štátov podľa medzinárodného práva, napr. ak ide o notifikáciu, uznanie (štátov), protest, ultimátum, prístup k mnohostrannej zmluve, prerušenie diplomatických stykov, vyhlásenie vojny, zrieknutie sa prísľubu a pod. Akt musí byť verejný, jeho medzinárodná záväznosť spočíva v úmysle štátu byť viazaný, t. j. plniť záväzok obsiahnutý v jednostrannom akte. Otázkami právnej povahy jednostranných aktov štátu sa od 1997 v rámci OSN zaoberá Komisia pre medzinárodné právo. Medzinárodný súdny dvor rozhoduje v jednotlivých prípadoch jednostranných aktov štátov, napr. 1974 vyhlásil záväznosť jednostranných aktov podľa medzinárodného práva a rozhodol o záväznosti jednostranného aktu v prípade Francúzska, ktoré uskutočňovalo nukleárne testy v otvorenom prostredí v oblasti Tichomoria i napriek svojmu vyhláseniu, že už v nich nebude pokračovať.