jazykové vedomie

jazykové vedomie — súhrn jazykových a metajazykových znalostí, ktoré sú základom ovládania jazyka a vyvodzovania úsudkov v jazykových štruktúrach a ich používaní. Tieto znalosti nadobúdajú používatelia jazyka predovšetkým zhromažďovaním jazykových skúseností v komunikácii a dopĺňajú si ich jazykovým vzdelávaním v škole, resp. štúdiom jazyka. Podľa toho má jazykové vedomie u jednotlivcov odlišnú úroveň, rozlišuje sa napr. bežné, poučené a odborné jazykové vedomie. Súčasťou jazykového vedomia sú aj znalosti, ktoré umožňujú používateľovi jazyka odlíšiť vyšší či nižší stupeň prirodzenosti (normálnosti, príznakovosti) jazykových štruktúr. Pri prirodzenom osvojovaní si jazyka používateľ nadobúda aj schopnosť vnímať isté štruktúry ako systémovo primeranejšie, resp. menej primerané ako iné štruktúry, čo sa prejavuje v jeho sklone preferovať menej príznakové jazykové javy. Napriek tomu, že ide o vedomie, zahŕňajú sa doň aj neuvedomované jazykové znalosti čiže aj jazyková intuícia. Práve preto sa niekedy rozlišuje medzi jazykovým vedomím a jazykovým povedomím (považuje sa len za knižný výraz s tým istým významom ako vedomie). Predpokladá sa, že popri individuálnom jazykovom vedomí jestvuje aj spoločenské jazykové vedomie, ktorého základom je celé jazykové znalostné bohatstvo daného jazykového spoločenstva.