jazyk na reprezentáciu znalostí

jazyk na reprezentáciu znalostí — inform. prostriedok na reprezentáciu znalostí, ktorý pri riešení problémov pomocou znalostného systému umožňuje usudzovanie na ne. Znalosti zapísané prostredníctvom jazyka na reprezentáciu znalostí sú uložené v báze znalostí. Voľba spôsobu reprezentácie znalostí predstavuje jednu zo základných otázok pri tvorbe znalostného systému. Mechanizmus, ktorý sa použije na usudzovanie v znalostnom systéme, je určený jazykom na reprezentáciu znalostí (napr. výrokovou logikou alebo predikátovou logikou prvého rádu) alebo ďalšími jazykmi, ktoré vznikli zdôraznením niektorých z troch požiadaviek na ne: vyjadriteľnosť (expresívnosť), použiteľnosť a začleniteľnosť. Jazyky, ktoré sa vyznačujú vysokou vyjadriteľnosťou, využívajú na reprezentáciu znalostí produkčné pravidlá. Požiadavka použiteľnosti znalostí viedla k návrhu procedurálnych spôsobov reprezentácie znalostí (t. j. poznatky sa reprezentujú pomocou procedúr, ktoré majú povahu určitého procesu). Začlenenie znalostí do určitého systému umožňujú sémantické siete. Úsilie o podporu všetkých troch vlastností viedli k návrhu reprezentácie znalostí pomocou rámcov, ktoré v sebe spájajú procedurálny aj deklaratívny prístup k reprezentácii znalostí.