jazyk C

jazyk C — inform. univerzálny procedurálny programovací jazyk vyvinutý 1972 D. M. Ritchiem v americkej spoločnosti Bell Telephone Laboratories pôvodne pre operačný systém UNIX, neskôr používaný aj v iných operačných systémoch na tvorbu systémového a aplikačného softvéru. Spája v sebe prvky strojovo orientovaných (napr. registre alebo operátory inkrementácie a dekrementácie) aj vyšších (napr. bloky, cykly alebo údajové typy) programovacích jazykov. Na rozdiel od strojovo orientovaných jazykov je možné kód v jazyku C preložiť do strojového kódu takmer všetkých počítačových platforiem. Pomerne malé jadro jazyka C využíva veľké množstvo štandardných funkcií uložených v knižnici kompilátora. Jazyk C pracuje s jednoduchým systémom údajových typov, s malým množstvom kľúčových slov, na vykonávanie niektorých úloh (napr. na definovanie makier alebo na viacnásobné vkladanie zdrojového súboru) používa preprocesor a na prístup k pamäti smerníky. Dôvodom efektívnosti a širokého uplatnenia jazyk C je skutočnosť, že sú v ňom často implementované kompilátory, knižnice programov a interprety iných vysokoúrovňových programovacích jazykov. Pridaním štruktúr objektovo orientovaného programovania do jazyka C vznikol jazyk C++. Na základoch programovacích jazykov C++ a Java vznikol v spoločnosti Microsoft objektovo orientovaný programovací jazyk C#.