jazýček

jazýček —

1. bot., lat. ligula — a) blanitý alebo šupinkovitý útvar na rozhraní listovej pošvy a listovej čepele napr. pri niektorých palmách či trávach z čeľade lipnicovité (Poaceae); b) šupinkovitý útvar na listoch niektorých plavúňov, ktorý pomáha zachytávať vodné kvapky, napr. pri rode plavúnka (Selaginella);

2. hud. ohybný plátok z trstiny, kovu alebo z plastu, ktorý sa rozochvieva prúdom vzduchu, pričom pravidelným kmitaním vzniká tón jazýčkových hudobných nástrojov. Rozlišuje sa nárazný jazýček, ak vzduchový prúd naráža na okraje žliabka v náustku (napr. jazýček klarinetu a saxofónu), a prierazný jazýček, ak sa rozochvieva priamo nárazom vzduchového prúdu (napr. jazýček akordeónu a harmónia). Dvojitý jazýček (tzv. strojček) je súčasťou dvojjazýčkových dychových nástrojov (napr. hoboja, fagotu a anglického rohu);

3. tech. pohyblivá, na jednom konci upevnená tyčka (jednoramenná páčka), súčasť najrozličnejších mechanických prístrojov slúžiaca ako ukazovateľ hodnoty meranej veličiny, napr. jazýček na mechanických váhach.