javová forma

javová forma, forma javu — filozofický pojem, ktorý v Kritike čistého rozumu I. Kanta predstavuje to, čo spôsobuje, že sa rozmanitosť daná v jave môže usporiadať do určitých vzťahov. Okrem javovej formy Kant rozlišuje aj nazeraciu formu, ktorá je tým, čo spôsobuje, že javová rozmanitosť sa nazerá ako usporiadaná určitými vzťahmi. Javovou formou sa zaoberá aj fenomenológia (z gr. fainomenon = to, čo sa javí, jav), ktorej základnou ideou je skúmanie vecí vo vedomí (obsahov vedomia) tak, ako sa javia; ide o opisné skúmanie súborov javov. Úlohou fenomenológie je skúmať štruktúry životného sveta a zákony, ktoré ich ovládajú. Zakladateľ fenomenológie E. Husserl sa snažil vyvarovať psychologizmu (t. j., že poznanie je výlučne subjektívne, a teda relatívne) i objektivizmu (poznanie je bezproblémové a objektívne pri tom, ako vníma a poznáva subjekt), vo svojom prístupe (späť k veciam samotným, ako sa javia vo vedomí) si však bol vedomý, že poznávanie je poznačené predsudkami (subjektivizmom a objektivizmom), a tak vypracoval špeciálnu metódu na odstraňovanie týchto predsudkov a dosiahnutie čistej podstaty veci. Jedným z jej krokov je fenomenologická redukcia, v ktorej ide o tzv. uzátvorkovanie všetkých predsudkov vrátane existencie sveta a postihovanie samotného fenoménu vo vedomí.