jav

jav — úkaz, fenomén, vonkajší a dočasný prejav nejakej podstaty, to, čo možno poznať zmyslami;

1. filoz. pojem toho, čo sa nejako ukazuje, javí, t. j. všetko to, čo človek vníma zmyslami. Jav však nemožno stotožniť s pojmom zdanie, pretože na rozdiel od neho jav je to, čo sa človeku ukazuje očistené od jeho predstáv či potrieb. Jav je súbor vonkajších premenlivých vlastností vecí, vzťahov a procesov nejakého predmetu alebo objektov chápaný ako nediferencovaný celok, ktorý človek poznáva pomocou zmyslového nazerania, teda bezprostrednou skúsenosťou; poznanie javu sa odvíja od zmyslovej skúsenosti. Podľa G. W. F. Hegla sa v skúsenosti vedomia nevyhnutne realizujú javové formy ducha tak, ako sa javia. Jav je tak najdôležitejším znakom procesov, ktoré sa odohrávajú vo svete. Sú známe rôzne typy javov, napr. prírodné, spoločenské a psychické. V tomto prípade ide o komplex hmotných a ideálnych procesov a objektov. Známe sú aj premenlivé javy, teda tie, ktoré sa v určitom časovom úseku menia. Javy, ktoré sa v istom časovom rozmedzí nemenia, sa nazývajú stavy (→ stav). Termín jav vo filozofii začal výrazne používať až I. Kant. Vo filozofických teóriách sa jav (→ fenomén) stal centrom pozornosti fenomenalizmu, pre ktorý je práve svet javov (fenoménov) zdrojom ľudského poznania na základe bezprostrednej skúsenosti (stotožňuje svet javov so svetom pozorovateľného, a teda zmyslami uchopiteľného a daného), a fenomenológie (učenia o jave), ktorá rozvíja teóriu javu ako základ a zároveň predpoklad skúsenostného poznania. Jav sa pre svoj jednotlivý a premenlivý ráz stal protikladom bezprostredne ukazujúceho súcna, podstaty, veci osebe. Podľa I. Kanta je tak jav opakom noumenonu (veci osebe), ktorý nie je možné poznať zmyslami, ale len prostredníctvom rozumu. Tento rozpor medzi javom a podstatou sa prejavuje aj v dialektike. Úlohou vedy je však prekonávať rozpor medzi javom a podstatou. Naopak podľa E. Husserla je jav (fenomén) každý bezprostredne videný či prežívaný obsah bez toho, aby išlo o protiklad súcna; každú zmyslovú skúsenosť človek prijíma ako jav, fenomén. Pre ľudské poznanie je preto dôležité čo najpresnejšie uchopiť a zachytiť práve javy (fenomény). To sa dá docieliť uzátvorkovaním, teda fenomenologickou redukciou;

2. mat. → udalosť.