Jászberény

Jászberény [jásberéň] — mesto v sev. Maďarsku v župe Jász-Nagykun-Szolnok na rieke Zagyva (prítok Tisy) asi 100 km vých. od Budapešti; 26-tis. obyvateľov (2017). Priemysel elektrotechnický (výroba chladničiek), chemický (výroba plastov), potravinársky. Cestný uzol.

Oblasť pôvodne od 1. stor. n. l. osídlená sarmatskými Jazygmi (odtiaľ názov Jászberény i názov pôvodnej župy Jász). R. 1357 získali obyvatelia rôzne výsady a zvláštne privilégiá (napr. oslobodenie od daní a ciel) za vojenskú pomoc pri obrane proti Turkom. V 15. stor. tam františkáni založili kláštor. Jászberény bolo správnym, kultúrnym a náboženským centrom nezávislého regiónu (do 1876) Jászkun. R. 1536 bolo obsadené Turkami. Po skončení tureckej nadvlády Leopold I. 1702 predal územie Rádu nemeckých rytierov, čím obyvatelia stratili aj svoje privilegované postavenie. R. 1745 ho získala (vykúpila) späť Mária Terézia, ktorá obyvateľom privilégiá vrátila, postupne nastal rozvoj mesta. Stavebné pamiatky: františkánsky kláštor s kostolom (pôvodne neskorogotický z 1472, barokovo prestavaný v 18. stor.), mestské múzeum (založené 1873).