Jastrabie nad Topľou
Jastrabie nad Topľou — obec v okrese Vranov nad Topľou v Prešovskom kraji v severozápadnom výbežku Východoslovenskej pahorkatiny, 170 m n. m.; 473 obyvateľov (2018). Rovinné až pahorkatinné odlesnené územie, v sev. a vých. časti zvyšky porastov duba, buka a brezy. Obec písomne doložená 1363 ako Jestreb, 1410 Jeztres, 1493 Gyerthrab, 1499 Jeztreb, 1519 Toth Jeztreb, 1600 Jeztreb, 1689 Toot Jeztreb, 1786 Jesztreb, 1808 Tót-Jesztreb, Slowenský Jestřab, 1863 Tótjeszt(r)ebb, 1873 – 1902 Tótjesztreb, 1907 – 13 Tapolybánya, 1920 – 61 Jastrabie, 1961 Jastrabie nad Topľou. Pôvodne patrila panstvu Skrabské, od 1363 súčasť panstva Čičava, od 17. stor. patrila panstvu Vranov, v 18. stor. Suľovskovcom a Almášiovcom a v 19. stor. Coudenhovcom a Vladárovcom. Od 1599 a v 17. stor. tam pôsobili evanjelickí kazatelia. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, drevorubačstvom a chovom oviec. Archeologické nálezy: osídlenie kultúry s lineárnou keramikou, bukovohorskej kultúry a z eneolitu, sídlisko gávskej kultúry a z halštatskej doby, nálezy z neskorej laténskej doby, z mladšej rímskej doby až z obdobia začiatku sťahovania národov a sídlisko z raného stredoveku. Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol Najsvätejšej Trojice (1940, postavený na mieste staršieho z 1745), gréckokatolícky Chrám zoslania Sv. Ducha (1934 – 38/39).
Jastrabie nad Topľou — obec v okrese Vranov nad Topľou v Prešovskom kraji v severozápadnom výbežku Východoslovenskej pahorkatiny, 170 m n. m.; 473 obyvateľov (2018). Rovinné až pahorkatinné odlesnené územie, v sev. a vých. časti zvyšky porastov duba, buka a brezy. Obec písomne doložená 1363 ako Jestreb, 1410 Jeztres, 1493 Gyerthrab, 1499 Jeztreb, 1519 Toth Jeztreb, 1600 Jeztreb, 1689 Toot Jeztreb, 1786 Jesztreb, 1808 Tót-Jesztreb, Slowenský Jestřab, 1863 Tótjeszt(r)ebb, 1873 – 1902 Tótjesztreb, 1907 – 13 Tapolybánya, 1920 – 61 Jastrabie, 1961 Jastrabie nad Topľou. Pôvodne patrila panstvu Skrabské, od 1363 súčasť panstva Čičava, od 17. stor. patrila panstvu Vranov, v 18. stor. Suľovskovcom a Almášiovcom a v 19. stor. Coudenhovcom a Vladárovcom. Od 1599 a v 17. stor. tam pôsobili evanjelickí kazatelia. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, drevorubačstvom a chovom oviec. Archeologické nálezy: osídlenie kultúry s lineárnou keramikou, bukovohorskej kultúry a z eneolitu, sídlisko gávskej kultúry a z halštatskej doby, nálezy z neskorej laténskej doby, z mladšej rímskej doby až z obdobia začiatku sťahovania národov a sídlisko z raného stredoveku. Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol Najsvätejšej Trojice (1940, postavený na mieste staršieho z 1745), gréckokatolícky Chrám zoslania Sv. Ducha (1934 – 38/39).