Jarovnice

Jarovnice — obec v okrese Sabinov v Prešovskom kraji v Šarišskej vrchovine v doline potoka Malá Svinka, 430 m n. m.; 7 241 obyvateľov (2021); miestne časti: Jarovnice, Močidľany. Územie je budované horninami vnútrokarpatského flyšu, má vrchovinný, miestami hornatinný reliéf, je odlesnené, len v západnej časti je jedľovo-bukovo-smrekový les.

Obec je písomne doložená v roku 1262 ako Jerne, v rokoch 1332 – 35 Jerona, Jeregna, v roku 1347 Jerunye, 1427 Jerene, 1600 Jernye, 1773 Jernye, Jerne, Jerawnicze, 1786 Jernye, Jerawnica, 1808 Jernye, Jarownice, v rokoch 1863 – 1913 Jernye, v roku 1920 Jarovnice, Jaronivce, 1927 Jarovnice. V roku 1970 k nej bola pričlenená obec Močidľany (doložená 1286 ako Wesverus, Vezveres, 1317 Mochola, 1318 Vezveres, 1320 Vezverys, 1338, 1358 Machala, 1370 Muchula alio nomine Vezveres, 1427 Mochola, 1455 Mochola, 1600 Mochola, 1773 Mocsollya, Mocsolya, Mocžidlany, 1786 Mocscholya, Mossoro, 1808 Mocsolya, Močidlany, 1863 Mocsollya, 1873 – 1902 Mocsolya, 1907 – 13 Erdőmocsolya, 1920 Močidlany, Močoľany, 1927 – 70 Močidľany), ktorá patrila v 2. polovici 13. stor. zemanovi Tomášovi Talpašovi, neskôr zemanom z Močidlian, v 16. stor. zemanom Tekulovcom z Uzoviec, v 18. stor. Bornemisovcom a v 19. stor. Szinyeiovcom-Merseovcom. Súčasťou Močidlian bola do 1. polovice 16. stor. osada Bodoš (písomne doložená 1353 ako Varheghallya Bodusfalva vocata, 1358 Botusfalua, 1363 Bodusfalua, 1373 Warhegalyabodosfalua, 1427 Bodos, 1455 Bodos alio vocabulo Varheghallya, 1484, 1543 Bodos), ktorá patrila zemanom z Močidlian a od roku 1455 zemanom z Uzoviec, v polovici 15. stor. tam existovala murovaná kaplnka, v roku 1543 už osada neexistovala. Jarovnice patrili panstvu Svinia, šľachticom z Brezovice, v 17. stor. Szinyeiovcom-Merseovcom a v 18. stor. Péčiovcom. Obyvatelia sa zaoberali roľníctvom, ovocinárstvom a výrobou dreveného náradia.

Archeologické nálezy: hradiská z neolitu (bukovohorská kultúra), z eneolitu, z halštatskej doby a neskorého stredoveku (13. stor.). Pohrebisko alebo cintorín zo stredoveku, stredoveký hrádok (13. stor.) a zaniknutá stredoveká osada Bodoš (14. – 15. stor.).

Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol sv. Antona pustovníka (pôvodne renesančný z 1524, úplne neskorobarokovo prestavaný v 2. polovici 18. stor., upravovaný v 19. – 20. stor.), kaštieľ (pôvodne pravdepodobne neskororenesančný zo 16. stor., barokovo prestavaný v 70. rokoch 18. stor.), klasicistická kúria (1. polovica 19. stor.), v časti Močidľany rímskokatolícky Kostol povýšenia Sv. kríža (2. polovica 18. – 19. stor.).