Jaroměř

Jaroměř — mesto v Česku v Královohradeckom kraji v okrese Náchod na sútoku riek Labe, Úpa a Metuje; 12-tis. obyvateľov (2018). Priemysel textilný, kožiarsky, strojársky, potravinársky, papiernický (výroba hygienických potrieb). Železničný uzol (železničné trate zo smeru Pardubice, Liberec a Trutnov).

Jaroměř vznikol na mieste pôvodného stredovekého hradiska Přemyslovcov zo začiatku 11. stor. založeného přemyslovským kniežaťom Jaromírom (odtiaľ názov), prvýkrát písomne doložený 1126, 1289 sa už spomína ako mesto. R. 1307 sa stal venným mestom českých kráľovien. R. 1421 – 36 obsadený husitmi. Po období hospodárskeho rozvoja mesta nastal v pol. 16. stor. úpadok, ktorý vyvrcholil po tridsaťročnej vojne, keď niektoré jeho časti ostali takmer pusté. Rozvoj Jaroměřa nastal až v 18. stor., keď bola v neďalekej obci Ples vybudovaná vojenská pevnosť (1780 – 89), 1791 povýšená na pevnostné kráľovské mesto, ktoré bolo 1793 premenované na Josefov. R. 1887 stratilo status pevnosti a 1948 bolo pripojené k Jaroměřu. Stavebné pamiatky: významná pamiatka českej modernej architektúry Wenkeho obchodný dom (1910 – 11, J. Gočár, dnes mestské múzeum a galéria založené 1883), neskorogotický Kostol sv. Mikuláša (postavený na mieste přemyslovského hradiska zo začiatku 11. stor. prestavaného po polovici 13. stor. na kráľovský hrad, ktorý zanikol začiatkom 15. stor.; kostol postavený začiatkom 15. – 2. polovica 15. stor., prestavaný v 16. – 17. stor., neogoticky upravený začiatkom 20. stor.), Kostol sv. Jakuba (2. polovica 14. stor., neskorogoticky prestavaný okolo 1530), barokový mariánsky stĺp (1722/23 – 27, M. B. Braun), secesné mestské divadlo (1901 – 03), v historickom centre mesta barokové a historizujúce meštianske domy s arkádami (18. – začiatok 20. stor.), pôvodne renesančná radnica (16. stor., prestavaná v 17. – 19. stor.). Bývalá vojenská bastiónová pevnosť Josefov (1780 – 89, rozšírená začiatkom 19. stor., zrekonštruovaná začiatkom 21. stor., v časti dnes sídli múzeum) s empírovým Kostolom Nanebovstúpenia Pána (1805 – 11) a neorenesančnou radnicou (1883 – 84, dnes múzeum). Železničné múzeum (založené 1994) a Prvé vojenskohistorické múzeum Miroslava Frosta (založené 2006).