jarl
jarl [škandinávske jazyky] — titul v Škandinávii doložený na runových nápisoch z 5. stor., používaný v severogermánskej a západogermánskej oblasti v období raného a vrcholného stredoveku (do začiatku 14. stor.). Pôvodne označoval náčelníka družiny Vikingov, z 8. – 9. stor. sú však známe len ojedinelé príklady rodov s týmto titulom zo stredného Nórska (jarl z Lade, z Møre), neskôr označoval veľmoža stojaceho v hierarchickom systéme hneď po panovníkovi (vojvoda), prípadne kráľovského miestodržiteľa v určitom kraji. V Anglicku, kam ho priniesli Vikingovia, sa v podobe earl zachoval dodnes.
jarl [škandinávske jazyky] — titul v Škandinávii doložený na runových nápisoch z 5. stor., používaný v severogermánskej a západogermánskej oblasti v období raného a vrcholného stredoveku (do začiatku 14. stor.). Pôvodne označoval náčelníka družiny Vikingov, z 8. – 9. stor. sú však známe len ojedinelé príklady rodov s týmto titulom zo stredného Nórska (jarl z Lade, z Møre), neskôr označoval veľmoža stojaceho v hierarchickom systéme hneď po panovníkovi (vojvoda), prípadne kráľovského miestodržiteľa v určitom kraji. V Anglicku, kam ho priniesli Vikingovia, sa v podobe earl zachoval dodnes.