Jantárová cesta

Text hesla

Jantárová cesta — významná obchodná komunikácia spájajúca koncom praveku a v staroveku pobrežie Jadranu s Pobaltím. Najintenzívnejšie sa využívala najmä v období od konca 7. stor. pred n. l. až do 5. stor. n. l. Nazvaná podľa jantáru, ktorý bol charakteristickým vývozným artiklom pobaltských krajín predovšetkým do Rímskej ríše, ale aj do iných krajín, kde bol žiadaný na výrobu ozdobných predmetov. Okrem jantáru sa smerom na juh prepravovali najmä kožušiny, kože a otroci, smerom na sever zasa výrobky z drahých kovov či zo skla. Cesta vychádzala z mesta Aquileia na severe jadranského pobrežia, pokračovala cez Emonu (dnešná Ľubľana), Savariu (Szombathely), Scarbantiu (Šopron), Carnuntum, Devín, Moravskú bránu, Brunu (Brno), Vratislaviu (Vroclav), Calisiu (Kalisz) a oblasť dnešného Toruňa k delte Visly a pozdĺž východobaltského pobrežia s bohatými náleziskami jantáru až k Petrohradu. Územím dnešného Slovenska prechádzala hlavná trasa Devínskou bránou a popri západných svahoch Malých a Bielych Karpát. Jedna z jej vedľajších trás viedla od Devínskej brány cez dnešnú Bratislavu, pozdĺž juhovýchodných svahov Malých Karpát popri Dudváhu po Čachtice, popri Váhu do Trenčína a Vlárskym alebo Jablunkovským priesmykom sa napájala opäť na hlavnú trasu.

Text hesla

Jantárová cesta — významná obchodná komunikácia spájajúca koncom praveku a v staroveku pobrežie Jadranu s Pobaltím. Najintenzívnejšie sa využívala najmä v období od konca 7. stor. pred n. l. až do 5. stor. n. l. Nazvaná podľa jantáru, ktorý bol charakteristickým vývozným artiklom pobaltských krajín predovšetkým do Rímskej ríše, ale aj do iných krajín, kde bol žiadaný na výrobu ozdobných predmetov. Okrem jantáru sa smerom na juh prepravovali najmä kožušiny, kože a otroci, smerom na sever zasa výrobky z drahých kovov či zo skla. Cesta vychádzala z mesta Aquileia na severe jadranského pobrežia, pokračovala cez Emonu (dnešná Ľubľana), Savariu (Szombathely), Scarbantiu (Šopron), Carnuntum, Devín, Moravskú bránu, Brunu (Brno), Vratislaviu (Vroclav), Calisiu (Kalisz) a oblasť dnešného Toruňa k delte Visly a pozdĺž východobaltského pobrežia s bohatými náleziskami jantáru až k Petrohradu. Územím dnešného Slovenska prechádzala hlavná trasa Devínskou bránou a popri západných svahoch Malých a Bielych Karpát. Jedna z jej vedľajších trás viedla od Devínskej brány cez dnešnú Bratislavu, pozdĺž juhovýchodných svahov Malých Karpát popri Dudváhu po Čachtice, popri Váhu do Trenčína a Vlárskym alebo Jablunkovským priesmykom sa napájala opäť na hlavnú trasu.

Zverejnené v novembri 2013.

citácia

Jantárová cesta [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-07-05]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/jantarova-cesta