jantár
Čínska jantárová soška z dynastie Qing, 18. storočie, Metropolitné múzeum umenia, New York
jantár [litovsky > rus.], sukcinit, retinit — zmes rôznych živíc z poškodených treťohorných ihličnatých stromov, ktoré sa dostali do naplavenín na morskom pobreží. Je prevažne žltej a hnedožltej farby. Má nízku tvrdosť (2 – 2,5 Mohsovej stupnice tvrdosti). Vyskytuje sa najmä na pobreží Baltského mora (Kaliningradská oblasť Ruskej federácie, Poľsko, Dánsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko), kde sa aj zbiera. Často obsahuje i telá hmyzu a zvyšky rastlín. V súčasnosti predstavuje polodrahokam, ktorý sa používa na výrobu ozdobných predmetov.
Jantár bol oddávna cenený pre liečivé a magické vlastnosti, najstaršie jantárové amulety pochádzajú z 3500 – 1800 pred n. l. Používal sa takmer vo všetkých svetových kultúrach, obchod s jantárom prekvital už v prehistorickej Európe, bohaté nálezy jantárových predmetov pochádzajú aj z predkolumbovskej Ameriky a obchodovaním s jantárom sa okolo 600 n. l. zaoberali aj aljašskí Inuiti. V Číne sa z jantáru vyrábali šperky a rôzne často bohato vyrezávané nádoby. Etruskovia, Gréci a Rimania obľubovali najkvalitnejší jantár (grécky élektron, latinsky electrum) z pobrežia Baltského mora, odkiaľ sa Jantárovou cestou dodával na severné pobrežie Jadranského mora. Neskôr sa jantár stal surovinou na výrobu lakov chrániacich maľbu, dnes sa už na tento účel nepoužíva. V priebehu dejín umenia bolo jeho využitie pestré, používal sa na výrobu úžitkových predmetov (resp. na ich výzdobu), v sochárstve a nábytkárstve (→ intarzia), dnes sa používa predovšetkým v šperkárstve.