Janovskis, Gunārs

Janovskis, Gunars (Anatolijs), 8. 2. 1916 Helsinki – 27. 4. 2000 Leicester, Spojené kráľovstvo — lotyšský spisovateľ. Písal romány, poviedky i novely, jeho tvorba je silno ovplyvnená severskou prózou (najmä dielom K. Hamsuna) a vyznačuje sa poetickosťou a koncentrovaným výrazom. Venoval sa aj maliarskej tvorbe, viaceré svoje knihy ilustroval. R. 1933 – 38 študoval klasickú filológiu na univerzite v Rige, 1944 emigroval do Nemecka, 1945 – 47 študoval filológiu na univerzite v Bonne. Od 1947 žil v Anglicku. Jeho diela vychádzali v lotyšskom exilovom vydavateľstve Grāmatu Draugs v New Yorku. K jeho najznámejším dielam patria romány Ostrov Sol (Sōla, 1963), Bez cesty (Bez ceļa, 1965), Nad riekou Trent stúpa hmla (Pār Trentu kāpj migla, 1966), Súdny deň (Pēc pastardienas, 1968) a Hlasy v tme (Balsis aiz tumsas, 1972), v ktorých zobrazil tragický osud i pocity beznádeje lotyšských legionárov v 2. svetovej vojne, ich neľahký život v zahraničí a túžbu po vlasti. V zbierke noviel V cudzine (Svešumā, 1966) a románoch Kde kohúty nespievajú (Kur gaiļi nedzied, 1974), A čo tam po tom (Un kas par to, 1978) a Predvečer (Novakare, 1980) opísal život lotyšských emigrantov v Anglicku. V románoch Bez návratu (Uz neatgriešanos, 1973), Čajky signalizujú búrku (Kaijas kliedz vētru, 1977), Ines (1982), Človek, ktorý chcel viac (Cilvēks, kas gribēja vairāk, časopisecky 1983 – 84, knižne 1987; s Laimou Kalniņovou, Kalniņa, *1922) a Mesto pri rieke (Pilsēta pie upes, 1993) zachytil obdobie 20. – 30. rokov 20. stor. v Lotyšsku. Autor zbierok poviedok Smiechoty (Smiekliņam, 1967), Započúvaj sa do noci (Leklausies naktī, 1975) a Gunars Janovskis rozpráva (Gunars Janovskis stāsta, 1983) i jednoaktovky Vo výťahu (Liftā, 1971). R. 1997 – 2003 boli v Lotyšsku v 10 zväzkoch vydané Janovskisove zobrané spisy. Nositeľ vysokého štátneho vyznamenania Lotyšskej republiky Radu troch hviezd (Triju zvaigžņu ordenis, 1996).