Jambol

Text hesla

Jambol — mesto v juhových. Bulharsku na rieke Tundža (prítok Marice), administratívne stredisko oblasti Jambol; 71-tis. obyvateľov (2016). Priemysel potravinársky (mliekarský, mäsový, spracovanie ovocia a zeleniny), tabakový, textilný, elektrotechnický, chemický, strojársky, stavebných materiálov, keramický, drevársky. Obchodné stredisko významnej poľnohospodárskej oblasti (pestovanie pšenice, ryže, bavlníka a i.). Kúpele s minerálnymi prameňmi. Dopravná križovatka, riečny prístav (preprava vlny, vína a i.).

Oblasť osídlená už v neolite. Dnešné mesto bolo pravdepodobne založené 293 a rímskym cisárom Diokleciánom nazvané Diospolis. V 10. – 14. stor. nazývané Diampolis. R. 1373 po dlhom obliehaní obsadené Turkami. Od 15. stor. nazývané Jambol. R. 1878 obsadené Ruskom, stalo sa súčasťou Východnej Rumélie a od 1886 Bulharského kniežatstva. Stavebné pamiatky: Chrám sv. Mikuláša (koniec 19. stor.), Chrám sv. Juraja (1737), pôvodne turecký bazár Bezisten (okolo 1509). Dve divadlá, historické múzeum, vysoké školy.

V blízkosti Jambolu sa nachádza významná archeologická lokalita, zrúcaniny bývalého tráckeho mesta Kabile (Kabyle), ktoré vzniklo koncom 2. tisícročia pred n. l. R. 342 – 341 pred n. l. ho dobyl Filip II. Macedónsky, stalo sa významným obchodným centrom. R. 72 pred n. l. si ho podmanili Rimania, v 2. a 3. stor. n. l. dôležité vojenské centrum, vo 4. stor. jedno z ranokresťanských centier v Trácii. R. 583 ho zničili Avari.

Text hesla

Jambol — mesto v juhových. Bulharsku na rieke Tundža (prítok Marice), administratívne stredisko oblasti Jambol; 71-tis. obyvateľov (2016). Priemysel potravinársky (mliekarský, mäsový, spracovanie ovocia a zeleniny), tabakový, textilný, elektrotechnický, chemický, strojársky, stavebných materiálov, keramický, drevársky. Obchodné stredisko významnej poľnohospodárskej oblasti (pestovanie pšenice, ryže, bavlníka a i.). Kúpele s minerálnymi prameňmi. Dopravná križovatka, riečny prístav (preprava vlny, vína a i.).

Oblasť osídlená už v neolite. Dnešné mesto bolo pravdepodobne založené 293 a rímskym cisárom Diokleciánom nazvané Diospolis. V 10. – 14. stor. nazývané Diampolis. R. 1373 po dlhom obliehaní obsadené Turkami. Od 15. stor. nazývané Jambol. R. 1878 obsadené Ruskom, stalo sa súčasťou Východnej Rumélie a od 1886 Bulharského kniežatstva. Stavebné pamiatky: Chrám sv. Mikuláša (koniec 19. stor.), Chrám sv. Juraja (1737), pôvodne turecký bazár Bezisten (okolo 1509). Dve divadlá, historické múzeum, vysoké školy.

V blízkosti Jambolu sa nachádza významná archeologická lokalita, zrúcaniny bývalého tráckeho mesta Kabile (Kabyle), ktoré vzniklo koncom 2. tisícročia pred n. l. R. 342 – 341 pred n. l. ho dobyl Filip II. Macedónsky, stalo sa významným obchodným centrom. R. 72 pred n. l. si ho podmanili Rimania, v 2. a 3. stor. n. l. dôležité vojenské centrum, vo 4. stor. jedno z ranokresťanských centier v Trácii. R. 583 ho zničili Avari.

Zverejnené v novembri 2013.

citácia

Jambol [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-08-17]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/jambol